Zimný prístav sa otvorí ľuďom – MIB pripravuje koncepciu rozvoja

Zimný prístav je od konca 19. storočia významnou časťou Bratislavy. V súčasnosti sa ocitol v širšom centre mesta a jeho funkcia sa preto postupne mení. Metropolitný inštitút Bratislavy spolu s magistrátom pripravujú koncepciu budúceho rozvoja tejto časti mesta.

Zimný prístav by mal byť dostupnou a pevnou súčasťou centra a mal by sa postupne transformovať na novú štvrť s bývaním, službami a dlhou pobrežnou promenádou. Konečne by sa tak prepojilo celé vnútorné mesto po rieke aj na súši.  

Výnimočnosť lokality Zimného prístavu je daná jeho industriálnym charakterom, kontaktom s riekou a zoznamom pamiatok v lokalite – nájdeme tu Dom lodníkov, historickú lodnú dielňu, lodný výťah aj najstaršiu zachovanú loď na Slovensku – rekonštruovaný remorkér Šturec. Samozrejmosťou sú zaujímavé technické objekty – lodné žeriavy.   

Nová štvrť sa bude rozvíjať na historických základoch a cieľom koncepcie, ktorú pripravuje MIB, je zladiť súčasné a budúce funkcie Zimného prístavu. 

Ako uviedol hlavný architekt mesta Juraj Šujan, ,,reanimácia Zimného prístavu na plnokrvnú mestskú zástavbu bude plne v súlade s princípmi kompaktného mesta so zmiešanými funkciami a navzájom prepojenými štruktúrovanými verejnými priestormi.“ 

Ako prebieha príprava koncepcie?  

Celý proces, ktorý zastrešuje MIB v spolupráci s útvarom hlavného architekta mesta, potrvá asi 13 mesiacov. Jeho súčasťou budú prieskumy a rozbory v území, príprava základných podkladov a dátových analýz, konzultácie s kľúčovými aktérmi v území, ako aj odborníkmi v oblasti architektúry, urbanizmu, územného plánovania, protipovodňových opatrení a ďalších relevantných disciplín.  

,,Byť pri tvorení vízie lokality Zimného prístavu je jedinečná príležitosť formovať hodnoty a princípy rozvoja tejto, pre mesto a obyvateľov, dôležitej lokality. Náš prístup bude hľadať prienik medzi industriálnym dedičstvom a charakterom miesta s potenciálom transformácie na živú mestskú štvrť na rieke,” hovorí Petra Marko, riaditeľka Metropolitného inštitútu Bratislavy.   

Odborným garantom projektu je známy urbanista a architekt, rodený Bratislavčan Peter Gero, spolutvorca hamburskej prístavnej štvrte HafenCity.  

,,Lokalita Zimného prístavu je predurčená stať sa súčasťou širšieho centra Bratislavy a novou mestskou štvrťou s vysokou pobytovou kvalitou. V aktuálnej fáze pracujeme na vygenerovaní potenciálu novej mestskej štvrte. Ide o základy urbanistických štruktúr, ktoré sa stanú podkladom pre neskoršie vypracovanie masterplanu,” hovorí Peter Gero.   

Transformácia na novú štvrť podľa neho so sebou nesie viacero výziev, s ktorými sa stretli aj iné prístavné mestá, ako sú Hamburg, Kodaň alebo Amsterdam. Ide o protipovodňovú problematiku, otázky premeny verejných priestranstiev, zelene a mobility. Veľkou výzvou je preklenutie bariér, ako sú železnica, radiály a rieka. Dunaj má zároveň potenciál, z ktorého budeme pri tvorbe koncepcie a prípravy novej štvrte čerpať. 

Metropolitný inštitút spolu s garantom budú viesť rozhovory s relevantnými  stakeholdermi v území, ktorých je potrebné zapojiť do diskusie a spolupráce na budúcej premene tejto lokality.  

,,Našou úlohou je nastaviť správnu štruktúru a hustotu, organicky prepojenú s centrom mesta. Chceme, aby tu vznikla štvrť krátkych vzdialeností s rôznymi funkciami, ktorá je ekonomicky konkurenčná a ekologická,” vysvetľuje Peter Gero.  

Čo je cieľom tvorby koncepcie?  

 Metropolitný inštitút má za úlohu vytvoriť víziu  lokality, ktorá bude nielen kvalitne vypracovaná, ale aj prijatá kľúčovými aktérmi, odborníkmi a príslušnými inštitúciami. Počas tvorby vízie presne stanovíme princípy, ktoré budú určovať smer budúceho rozvoja tejto štvrte. Medzi ne patria kompaktnosť, dostupnosť, ponuka kvalitných verejných priestorov a zelene, dôraz na peší pohyb a výnimočný charakter lokality. Ako hovorí Peter Gero, veľkým prínosom projektu bude prepojenie jednotlivých častí mesta na brehu aj na rieke, čo otvára príležitosť obnoviť napríklad funkciu propelera – osobnú riečnu dopravu integrovanú do systému MHD mesta.  

„Celý prístav má približne kilometrovú dĺžku a nábrežná promenáda má tak potenciál stať sa jednou z hlavných atrakcií pre návštevníkov, ale aj obyvateľov Bratislavy,” uzatvára architekt. 

  

Výsledná koncepcia rozvoja Zimného prístavu z dielne MIB bude vypracovaná v dvoch variantoch, z ktorých jeden bude základom pre štúdiu uskutočniteľnosti a následnú medzinárodnú urbanisticko-architektonickú súťaž.  

Celý proces potrvá niekoľko rokov. Výsledkom má byť kvalitná štvrť pre obyvateľstvo aj návštevníkov a návštevníčky Bratislavy, ktorá prinesie nový kontakt s Dunajom, nové pešie trasy a pohľady na mesto.  

Nepríde Bratislava o funkciu prístavu? 

Tradícia prístavu má v Bratislave dlhú históriu. Tranzit po Dunaji zachytávajú písomné pramene už v roku 903 – 905. Zimný prístav, ako najstaršia časť nákladného prístavu a s ním aj nová priemyselná štvrť začali vznikať v roku 1897. Zimný prístav od začiatku tvorili dva bazény, v ktorých voda nezamŕzala, preto slúžili ako zimovisko lodí. 

Využitie prístavu postupne začalo upadať, dnes je na úrovni 20 až 25 % celkovej kapacity, čo predstavuje 2 milióny ton nákladu ročne. Vzhľadom na technické obmedzenia už Zimný prístav nie je postačujúci, preto je zámerom presunúť prekladisko materiálu a nákladu do novšej časti prístavu zvanej Pálenisko, ktorú čaká modernizácia. Po revitalizácii sa predpokladá zvýšenie dopravnej kapacity nákladného prístavu na 35 až 45 %.   

Súčasťou novej štvrte by mal byť aj osobný lodný prístav a mestská marína. V Zimnom prístave sa preto ráta s vybudovaním nového terminálu osobnej lodnej dopravy, maríny pre menšie lode, ako aj vytvorením centra vodných športov a športovej plavby. V lokalite by malo vzniknúť aj Múzeum lodnej dopravy, o ktorom sa už v Bratislave hovorí dlhšie. Dunaj má obrovský potenciál a transformácia prístavu pomôže využiť tento potenciál naplno.  
 
Bratislava bude naďalej dôležitou lodnou zastávkou na mape a zároveň vytvorí pre svojich obyvateľov a turistov nové atraktívne verejné priestory po vzore iných európskych miest. Hlavné mesto Slovenska má ambíciu zaradiť sa tak medzi mestá ako Hamburg, Kodaň, Amsterdam či Londýn.