Komenského parčík

Návrh najpresvedčivejšie odpovedá na výzvy zadania – nachádza správnu mieru civilnosti výrazu pri exkluzivite materiálov a prevedení, dobre reaguje na technické limity územia (podzemná stavba ND), správne pomenúva ambivalenciu vzťahu park / námestie, vhodne tematizuje deje, ktoré sa reálne môžu na mieste odohrávať. Riešený priestor je vymedzený a rozčlenený jednoduchou, bielo lakovanou oceľovou konštrukciou s doplňujúcimi druhotnými rolami – umožní nechať sa popínať zeleňou, ponesie osvetlenie, zavesené atrakcie a pod. Princíp kontrastu spevnenej plochy námestia a zapustenej priehlbiny pre vysádzanie drevinami je občerstvujúci a funkčný. Koncept prináša nevšedné riešenie, ktoré má najväčší potenciál pre to, stať sa architektonicky jedinečným počinom. Elementárna, čitateľná geometria, civilnosť intervencie v danom prostredí, rovnováha urbánnych a prírodných elementov sú silnými stránkami predloženého návrhu.

Porota však odporúča v rámci rozpracovania návrhu v ďalších stupňoch projektu overiť jeho hlavné princípy:
1. Technické a konštrukčné riešenie oceľovej konštrukcie, ktorá pôsobí nerealisticky subtílne.
2. Druhovú skladbu navrhovaných drevín vzhľadom ku vlastnostiam stanovišťa a kontextu okolia
3. Konkrétny návrh povrchu priehlbiny vzhľadom na údržbu, udržateľnosť, hospodárnosť s vodou a estetické pôsobenie.
4. Overiť možnosť zväčšenia vegetačnej plochy zapustenej priehlbiny. 5. V rámci členenia priestoru 50/50= námestie/park až na hranu oceľovej konštrukcie.

Autori predkladajú jasnú, čitateľnú a presvedčivo spracovanú víziu dovnútra orientovaného parku s celistvými vegetačnými plochami po obvode a centrálne vynechanú kruhovú výseč s dominantným platanom. Návrh je korunovaný tiež kruhovou, navyše v 3D deformovanou lamelovou pergolou, ktorá tvorí signifikantné poznávacie znamenie návrhu a napomáha svojou povahou, jasne vymedziť stred parku, ktorý zároveň v čase premenlivo zatieňuje. Vo svojej lapidárnosti ide o silný, hoci možno až príliš egocentrický koncept. Vodné prvky sú navrhnuté v súlade s celkovým konceptom a aj hospodárenie s dažďovou vodou je realistické. Porota ocenila víziu budúceho stvárnenia ulíc Gorkého a Jesenského, ktorú autori spracovali nad rámec súťažného zadania. Jedná sa o veľmi silný koncept založený na geometrickom princípe a hľadaní priestorovej harmónie. Návrhu by prospela väčšia miera civilnosti a to najmä v dizajne ústredného možno až príliš “teatrálneho” prvku prekrytia.

Autori vo svojom návrhu vyvýšený ústredný zelený koberec krájajú organicky tvarovanými radiálnymi prístupovými cestami, ktoré sa uprostred spájajú a vytvárajú centrálne voľne tvarovanú nepravidelnú plochu. Na rozhraní ciest a vegetačných plôch využívajú výškový rozdiel pre vytvorenie sedacích hrán a rozšírených plôch rôznych tvarov a veľkostí, čo v dôsledku pomáha v rámci konceptu vytvoriť zaujímavé komornejšie zákutia. Bohužiaľ sa však ukazuje, že táto členitosť je pre daný komorný priestor príliš zložitá, vhodná do mierkovo odlišného kontextu. Doplnenie trojice vzájomne sa prekrývajúcich pergol pôsobí už trochu nepatrične. Princíp výsadby stromov do pravidelného rastra v nadväznosti na už existujúcu alej pozdĺž bývalej obchodnej komory sa javí ako dobrý princíp, nemá ale žiadnu súvislosť s navrhnutým členením plôch a preto pôsobia trochu násilne.

Predložený návrh vychádza z logickej a správnej úvahy o kontinuálnej mestskej urbánnej osi Hviezdoslavovho námestia, ktorá pokračuje skrz budovu ND až na Komenského námestia. Prináša prepracovaný koncept s množstvom zaujímavých myšlienok. Koncept zastavať námestie kolonádou s ortogonálnou štruktúrou, do ktorej je votknutý kruh trávnika, navyše ešte zo štvrtiny prekrytý dreveným pódiom, sa však javí ako príliš komplikovaný pre daný komorný priestor námestia. Ako jediný z návrhov navyše obsahuje pavilón s kaviarňou, ktorý nebol súčasťou zadania a javí sa ako nadbytočný. Rad rôznorodých prvkov – malé zapustené záhony, vodný kanál, slnečné hodiny, treláže, ale aj rozmiestnenie stromov dovnútra aj mimo kolonády bez jasných pravidiel – v tomto dôsledku tvorí roztrieštenú, neartikulovanú atmosféru priestoru, ktorý je pre takúto kumuláciu atrakcií príliš komorný.