Rekonštrukcia SNG, mesto pre deti či bratislavská dlažba. Odborníci odpovedajú, aké zmeny v Bratislave ich zaujali v tomto roku

Rok 2022 priniesol zaujímavé stavby, ale aj viacero zmien vo verejnom priestore či fungovaní hlavného mesta. Odborníčok a odborníkov na architektúru, tvorbu mesta či umenie sme sa pýtali, čo pozitívne ich zaujalo v Bratislave.

Alexandra Kusá, riaditeľka SNG

“Pozitívne ma zaujala prebiehajúca obnova Námestia slobody. Ráno chodím naschvál dlhšou cestou do práce, aby som ju mohla pozorovať. Oceňujem prístup architektov (ateliérov 2021 a LABAK), ktorí uprednostnili kontext miesta pred egom a módnymi trendami. Vyzerá to tak, že sa Bratislave dostane obnovy v duchu genia loci miesta, a to napriek tomu, že stavba je z obdobia socializmu, tie totiž máme vo zvyku búrať alebo prerábať. A samozrejme pre mňa je nevyhnutne projektom číslo jeden obnova areálu národnej galérie, ale to je asi pochopiteľné – som veľmi zvedavá, či to bude fungovať tak ako si to predstavujeme.”

Ilja Skoček, predseda Slovenskej komory architektov

„Niekedy sa celé desaťročia nedeje nič, a potom sa za pár rokov podarí, čo sa za desiatky rokov nestihlo. Som rád, že si to všimla väčšina a držím palce, aby sa to isté dalo povedať aj o ďalšie 4 roky.“

Ján Mazúr, riaditeľ Metropolitného inštitútu Bratislava

„Pozitívnu emóciu si nesiem z koncepčnej práce pre tých najzraniteľnejších obyvateľov Bratislavy – deti. Spolu s kolegami a kolegyňami sme začali veľké celomestské projekty Ulice pre deti a Mesto pre deti, ktorých cieľom je zlepšiť fungovanie mesta pre deti – ide predovšetkým o zvýšenie bezpečnosti ulíc, znižovanie bariér, či o vytváranie kvalitnejších a interaktívnejších verejných priestorov pre deti. Mesto vytvorené pre deti funguje a pomáha nám všetkým.

Deti sa snažíme zapájať aj do rozhodovacích procesov na meste – zbierame od nich podnety interaktívnou formou. Práve pri deťoch si najlepšie uvedomujeme, aké dôležité sú plány pre Bratislavu na ďalších 10 či 20 rokov, keďže klimatická kríza zasiahne hlavne mladších a ďalšie generácie. Preto je našou povinnosťou spraviť z Bratislavy mesto zohľadňujúce záujmy detí a mladých.“

Bezpečnejšie ulice a funkčnejšie mesto pre deti je téma, ktorá rezonuje aj v iných mestách, od ktorých sa inšpirujeme. Spolu so západoeurópskymi mestami vyniká prístupom k deťom hlavné mesto Albánska Tirana. V priebehu posledných rokoch upravili ulice v okolí škôl, spopularizovali takzvaný peší autobus pre deti, skrášlili dvory v okolí materských škôl a hravým spôsobom zatraktívnili viaceré ulice v blízkosti škôl. Podobné opatrenia zavádzame aj v Bratislave v rámci projektu Ulice pre deti.“

Štefan Cipár, fotograf a autor blogu @beautifulbratislava

“V poslednej dobe si všímam najmä systematickosť, ktorá v Bratislave dlho absentovala. Rovnako tak oceňujem aj realizáciu menej populárnych, ale potrebných opatrení. Všetko toto je dôkazom úprimného záujmu o mesto a mám z toho radosť. Za všetky počiny vykonané vo verejnom priestore a pre lepší verejný priestor by som rád vyzdvihol novú Bratislavskú dlažbu – je úžasná.“

Marcel Dzurilla, riaditeľ Sekcie tvorby mestských priestorov MIB

“Pozitívne ma prekvapila reakcia bežných ľudí na zrekonštruovaný turistický areál Malý Slavín, ktorý tento rok získal hlavnú cenu CE ZA AR v kategórií Exteriér. Nenápadný drevený objekt v mestských lesoch je veľmi peknou ukážkou kvalitnej architektúry vo verejnom priestore. Navyše zvýšenému komfortu návštevníkov v tomto prípade nemusel ustúpiť ani jeden strom.”

Petra Marko, architektka

“Nakoľko som do Bratislavy prišla po 20 rokoch pôsobenia v zahraničí len pred rokom, situáciu viem zhodnotiť skôr cez osobnú skúsenosť za toto krátke obdobie.

S odstupom času vnímam obrovský posun Bratislavy na viacerých úrovniach, či už v kvalite verejného priestoru alebo odborného diskurzu, aj keď pre ľudí, ktorí tu dlhodobo pôsobia, je táto zmena možno pomalá a bolestivá. Na základe skúseností v Británii zároveň vidím, že v komplexnom procese tvorby mesta je Bratislava na začiatku dlhodobej cesty hľadania konsenzu a vytvárania podmienok pre vznik kvalitného mestského priestoru.

Preto ma veľmi potešilo, že knižka Meanwhile City, ktorú som s kolektívom štúdia Milk tento rok zostavila, otvorila priestor pre dialóg medzi mestom, súkromným sektorom a odbornou verejnosťou o tom, ako by mohol každý z týchto dôležitých aktérov vo formovaní Bratislavy prispieť k tvorbe živých miest a aktívnych komunít cez konštruktívnu spoluprácu a rešpekt k mestu a jeho obyvateľom.

Okrem medzinárodnej spätnej väzby – IKEA think tank SPACE10 knižku zaradil medzi “100 essential books for our times“ v ich knižnici, ktorá bude otvorená v roku 2023 v Kodani, a podcast The Urbanist časopisu Monocle na základe našej knižky navštívil aj mestskú iniciatívu Gräetzloase vo Viedni – ma úprimne potešilo práve to, že môj 6 ročný syn si spontánne Meanwhile City vystavil na poličke jeho najobľúbenejších knižiek.

Prajem všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom usilujú posúvať Bratislavu dopredu, pevné nervy, trpezlivosť a veľa inšpirácie, ktorú v našej polarizovanej spoločnosti potrebujeme mnohonásobne.“

Peter Lényi, architekt

„Za udalosť roku 2022 považujem dokončenie rekonštrukcie Slovenskej národnej galérie. Vnímam to ako dôležité okrem iného aj preto, že ukazuje, že je dnes na Slovensku možné na základe súťaže návrhov realizovať veľkú ambicióznu stavebnú investíciu v oblasti kultúry. Som si istý, že nielen pri otvorení a prvom zážitku z priestoru, ale hlavne pri jej dlhodobej prevádzke, sa ukáže, že je to celospoločensky dôležitá inštitúcia a významný kus Bratislavy.“

Lívia Gažová, urbanistka, Čierne diery

“Za nesmierne dôležitý považujem projekt Ulice pre deti, ktorý má za cieľ zlepšiť bezpečnosť v okolí škôl a meniť zvyky detí – a tým aj ich rodičov, ktorí deti húfne vozia do školy autom. Zvýšená doprava je nebezpečná, devalvuje verejný priestor a navyše pripravuje o zážitky aj samotné deti. Fotky z pilotného projektu okolo školy v Rači som sledovala s obdivom. Participatívne mapovanie, citlivé narábanie s témou, hravé riešenie pešieho školského autobusu, tak sa to má robiť. Všetci chceme dobré prostredie pre deti a cez túto tému môžeme nenásilne meniť celý verejný priestor. na inkluzívny. Navonok malý projekt môže mať veľký dosah, ak sa zapoja aj ďalšie školy.”

Martin Berežný, riaditeľ sekcie územného plánovania MIB

“So schválením nového stavebného zákona prichádzajú aj očakávania k efektívnejšiemu, ale zároveň  udržateľnejšiemu spôsobu plánovania rozvoja našich miest a obcí.  Pozitívne vnímam aktivitu nového Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR pri vytváraní digitálneho dvojčaťa Slovenska, ktoré procesy plánovania a povoľovanie výstavby môžu značne uľahčiť a urobiť transparentnejšie. Pred nami je však ešte veľká diskusia, ako nová legislatíva zafunguje aj vo väčších mestách ako Bratislava. Dôležitou témou pre mňa zostáva región a plánovanie, ktoré pomôže zmierniť a spomaliť suburbanizačné tendencie. Teší ma pozitívna zmena vo verejnom priestore, zároveň mi stále chýba viac novej dobrej architektúry vo verejných stavbách.”

Peter Gero, architekt

„Pozitívne ma zaujalo veľmi dobré riešenie Jurkovičovej teplárne, ktoré značne prispelo k väčšej užívateľskej atraktivite verejných priestorov Sky Parku. Tiež ma zaujal ďalší rozvoj pravého nábrežia Dunaja, Nové Lido a koncepčný prístup k doriešeniu Southbanku.

Jeden z dôležitých konceptov, ktorý je naštartovaný, je aktívne zapájanie vlastníkov pozemkov a developerov v lokalite Prievozská-Bajkalská-Mlynské Nivy. Dôležitými témami sú kreatívna koncepcia riešenia bytovej zástavby, implementácia električkovej trate a základ ku ďalšiemu organickému rozvoju lokality Zimného prístavu.

V roku 2023 by sa mohol vytvoriť koncept urbanisticko-funkčného prepojenia priestorov Eurovea-Sky Park-Mlynské Nivy.“

Juraj Hurný, poverený vedením Sekcie mestských štúdií a participácie

“Popri rôznych negatívnych správach, ktoré nás zasahujú zo všetkých strán, ma zaujali dva momenty. Jedným z nich je prijatie nového strategického dokumentu BA2030, pri ktorého vzniku sme mohli byť. Ide o komplexný a ucelený materiál pripravovaný dlhodobo so zapojením veľkého množstva expertov a expertiek. Na poli verejného priestoru vnímam ako mimoriadnu udalosť znovuotvorenie priestorov Slovenskej národnej galérie. Nejde pritom len o samotný krásny priestor, ale aj o dobrú správu pre celospoločenský rozvoj krajiny.”