V Bratislave je viac zábradlí, ako je nutné. Vhodnejšou bariérou môže byť zeleň

MIB pripravil koncepčné pravidlá, vďaka ktorým sa zo zábradlia stane funkčný a estetický prvok vo verejnom priestore.

Hlavné mesto v poslednom období rekonštruuje mnohé verejné priestory. Pri týchto úpravách, či ide o dláždenie chodníkov alebo osádzanie mobiliáru, mesto postupuje podľa princípov Manuálu verejných priestorov z dielne Metropolitného inštitútu Bratislavy. Dopravno-bezpečnostné zábradlie sa objavuje pri mnohých rekonštrukciách ako súčasť  bezpečnostných prvkov. Preto vznikla prirodzená potreba, aby aj zábradlia dostali koncepčné pravidlá. Často sa totiž v minulosti stávalo, že sa umiestnili nesprávne a tvorili zbytočnú bariéru či umocňovali vizuálny smog. Nová koncepčná príručka Princípy a štandardy zábradlí má docieliť, aby sa pri súčasných obnovách ulíc podobným chybám zamedzilo a zábradlia sa osádzali len tam, kde budú skutočne plniť svoju funkciu.

Dopravno-bezpečnostné zábradlia plnia dôležitú ochrannú funkciu – fungujú ako bariéra v prípadoch, kedy by človek mohol vojsť z nepozornosti pod kolesá autá, do jazdnej dráhy cyklistu či električky, alebo mu hrozí pád z výšky. Zábradlia tak pomáhajú usmerňovať pohyb chodcov žiaducim smerom, aby sa predišlo nebezpečným situáciám.

Zeleň ako alternatíva k zábradliu

V súčasnosti sa však v Bratislave nachádza množstvo nadbytočných zábradlí, ktoré znižujú komfort pešieho pohybu, a tiež kvalitu verejného priestoru. MIB preto pripravil koncepčné pravidlá, vďaka ktorým sa zo zábradlia stane funkčný a estetický prvok vo verejnom priestore.

„Zábradlie ako ochranný prvok pre peších je žiadúce umiestňovať iba vtedy, ak nie je možné ich ochranu zaistiť inak. Peší pohyb má vo verejnom priestore prioritu. Jeho plynulosť a bezpečnosť musia ísť preto ruka v ruke. Alternatívou k zábradliu môže byť zeleň alebo mobiliár, ktorý vytvára mäkkú psychologickú prekážku. Účinnou bariérou sú tiež veľké kvetináče alebo živé ploty, ktoré sú oproti zábradliu nie len estetickejšie, ale pozitívne ovplyvňujú aj lokálnu mikroklímu“ povedal Roman Žitňanský, riaditeľ Sekcie verejných priestorov z MIB.

Nadmerné umiestňovanie zábradlí v meste signalizuje problémy v celkovej koncepcii a organizácii verejného priestoru. Preto všade tam, kde je možné ochranu či organizáciu priestoru dosiahnuť bezbariérovými prostriedkami, je vhodné sa použitiu zábradlia vyhnúť.

Zábradlie má ladiť so zvyšným mobiliárom

Nový manuál sa venuje aj dizajnu zábradlia, keďže ide o prvok, ktorý významne dotvára identitu mesta. Zábradlie by malo vždy zapadať do svojho okolia a byť čo najviac materiálovo, farebne a dizajnovo zladené s ostatnými prvkami vo verejnom priestore.

„V minulosti často používané červeno-biele zábradlie je dnes do mestského prostredia nevhodné a postupne ho mesto začína nahrádzať novým, ktoré je v antracitovej farbe podobne ako zvyšný mobiliár. Docielime tým upratanejší vzhľad ulíc a lepšiu kvalitu verejného priestoru. Pri aktuálnych modernizáciách ulíc sa preto pristupuje buď k úplnej výmene zábradlia za nové, alebo len k premaľovaniu do tmavošedej farby. Vďaka tomu bude zábradlie ladiť aj so smetnými košmi, cyklostojanmi či autobusovými prístreškami, ktorých dizajn taktiež prešiel nedávno úpravou,“ vysvetlil Žitňanský. Kedysi sa zábradlia farbili na červeno-bielo, aby vytvárali pre autá výstrahu. To ale dnes neplatí. Zábradlie totiž neslúži ako ochrana chodcov pred autami, ale ako bariéra, aby ľudia z nepozornosti nevbehli na cestu.

V rámci jedného uceleného úseku verejného priestoru by malo mesto používať len jeden typ zábradlia. Taktiež na zábradlia v správe mesta už nebude možné umiestňovať reklamu, ktorá často prispievala k škodlivému vizuálnemu smogu.

Nový dokument prináša okrem všeobecných princípov aj konkrétne modelové situácie, ktoré sa na území Bratislavy často opakujú, vďaka čomu je možné na ne aplikovať rovnaké princípy. Vo všeobecnosti platí, že dopravno-bezpečnostné zábradlie by sa malo používať len vtedy, ak je nevyhnutné z bezpečnostných dôvodov. Zároveň by nemalo byť dominantným prvkom v priestore, pričom je nutné ho vždy umiestňovať čo najbližšie k rozhraniu vozovky a chodníka tak, aby peším zostal čo najširší chodník. Dôležitou zásadou pri navrhovaní zábradlia tiež je, aby nesťažovalo výhľad na prichádzajúce vozidlá osobám malého vzrastu či ľudom na invalidnom vozíku.

Pravidlá sú záväzné pre mesto

Princípy a štandardy osádzania zábradlí majú slúžiť magistrátu a mestským častiam ako základný podklad pri navrhovaní a tvorbe projektov verejných priestorov v prípade, že sa nedá vyhnúť použitiu zábradlia. Takisto môžu slúžiť ako podklad a návod pre súkromných investorov, ktorí majú záujem o tvorbu kvalitných verejných priestorov.

Metropolitný inštitút Bratislavy od svojho vzniku dokončili 19 princípov a štandardov na rôzne prvky vo verejnom priestore, ako sú smetné koše, lavičky, reklama, pouličné osvetlenie či zeleň.  Dokumenty sú súčasťou Manuálu verejných priestorov a dokopy tvoria koncepčné pravidlá, ako by sa mali verejné priestory v meste tvoriť a obnovovať. Postupným uplatňovaním jednotných pravidiel dostane mesto a jeho verejné priestory jednotný vzhľad bez vizuálneho smogu a bariér.

Všetky koncepčné manuály sú voľne dostupné na našom webe.