Ďalší letný deň v Bratislave. Predpoveď počasia už tradične hlási viac ako 30 stupňov Celzia. Teplotu však na území mesta pocítia ľudia rozdielne. O 15. hodine je na Hodžovom námestí takmer ľudoprázdno. Obsadené sú iba lavičky v tieni stromov, zasadených v kvetináčoch. Teplota tu klesá z 32°C na 30°C. Presun do centra mesta spríjemnia ostrovčeky s okrasnými trávami, ktoré taktiež pomôžu s ochladením o stupeň alebo dva. Na Hlavnom námestí, kam celý deň prúdia návštevníci, je rovnako 32 stupňov. Lavičky, na ktoré tu svieti slnko, ostávajú prázdne. Stačí však prejsť na druhú stranu brehu Dunaja, do Sadu Janka Kráľa, kde teplota v tieni klesne na znesiteľných 28 stupňov Celzia.

Zmena klímy je tu! Mierne zimy, ale najmä horúce letá sprevádzané extrémnymi búrkami a prívalovými dažďami nás nútia expresne rýchlo reagovať na environmentálnu situáciu aj pri územnom plánovaní a mestotvorbe.

Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) preto vypracoval podklad k Akčnému plánu pre udržateľnú energetiku a klímu hlavného mesta SR Bratislavy (SECAP), štúdiu Hodnotenie zraniteľnosti mesta Bratislava, kde zdôvodňuje negatívne dôsledky zmeny klímy na zdravie, kvalitu života a životné prostredie.

Počas dní, keď najvyššia denná teplota bola 30 a viac stupňov, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave v spolupráci s Metropolitným inštitútom Bratislavy opakovane merala teplotu rôznych povrchov a foriem vegetácie na území mesta. Z termovíznych snímok nižšie je zrejmý význam stromov na príklade lavičiek alebo spevnených povrchov chodníkov. Teplota lavičky na Hlavnom námestí na slnku presiahla extrémnych 50 stupňov.

Foto: Lavičky na Hlavnom námestí (hore) a v Sade Janka Kráľa (dole), v tieni stromu v porovnaní s lavičkou a dlažbou na priamom slnku.

Zdroj: Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave, MIB

Foto: Aj zeleň vysadená do kvetináčov poskytuje lokálne ochladenie. Na zábere na Hodžovom námestí je vidieť efekt vysadenej zelene na ochladenie dlažby aj dreveného materiálu, z ktorého je lavička.

Foto: Vegetácia rôznej kvality poskytuje rôznu úroveň ochladenia počas horúčav. Extenzívne záhony z okrasných tráv a vegetačné ostrovčeky lokálne ochladia.

HORÚCA BRATISLAVA

Od roku 1961 postupne stúpala v Bratislave priemerná ročná teplota až o 2,4 stupňa, na súčasných 12,4 °C.

Graf: Priemerná ročná teplota Bratislava – letisko

Zdroj údajov: SHMÚ

Rok 2023 bol najteplejším rokom v histórií meteorologických meraní na Slovensku, ale aj celosvetovo. Najteplejšie leto z hľadiska priemernej teploty bolo v Bratislave v roku 2019. Je vysoko pravdepodobné, že tohtoročné leto ho ešte prekoná.

V meste sa pri tak vysokých teplotách ohrieva vzduch viac ako v jeho okolí a tvoria sa tzv. letné tepelné ostrovy, ktoré pociťujeme najmä v noci. Naakumulované teplo nad mestom, budovy a cesty sa nedokážu rýchlo ochladiť a teplo pretrváva nad zastavaným územím až do ďalšieho dňa.

„Vlny horúčav sú problematické nielen počas dňa, ale najmä v noci. Aj keď teplota vzduchu v noci klesne z denných 30 °C napríklad na hranicu 20 °C, budovy, ako bytové domy na sídliskách, ostávajú často vyhriate z predošlých tropických dní, a teplo z nich sála aj do vnútorných priestorov. Dôsledkom toho sa nám často horšie spí a kumuluje sa pocit únavy, “ povedala environmentalistka Eva Čulová z Metropolitného inštitútu Bratislavy. Ako dodáva: „Z dlhodobého hľadiska bude kľúčové nielen zvyšovať podiel zelene vo verejných priestoroch, ale je potrebné adaptovať aj budovy, v ktorých pracujeme, žijeme či spíme.“

Na rozdiel od zeleno-modrej infraštruktúry, sú zastavané územia zraniteľnejšie a s dôsledkami zmeny klímy, akými sú vlny horúčav alebo prívalové dažde, sa tu stretávame pravidelnejšie. Parkoviská, dopravné komunikácie, vysoká koncentrácia a objemné budovy, plochy z vodonepriepustných materiálov či nedostatok vegetácie robia tieto miesta menej odolnými.

„Spôsob, akým sa mestá rozvíjajú, sa už dnes mení a s tým aj pohľad na zeleň v meste, ktorá je rovnocennou infraštruktúrou k ostatným nezastupiteľným infraštruktúram, vďaka ktorým mestá fungujú. Cieľom je, aby bola zeleň dobre dostupná a klimaticky odolná. Z hľadiska adaptácie na zmenu klímy má význam robiť najmä kompaktné plochy zelene, ktoré majú lepšiu schopnosť ochladzovať, ale zároveň poskytnú aj priestor pre oddych a stretávanie sa počas celého roka,“ doplnila Eva Čulová.

KTORÉ LOKALITY SÚ V BRATISLAVE VYHODNOTENÉ AKO NAJTEPLEJŠIE?

Foto: Teplota povrchov vyhodnotená zo satelitných snímok za prevažne letné mesiace z obdobia rokov 2018 až 2021.

Zdroj: U.S. Geological Survey/NASA Landsat 8, spracoval MIB

Horúčavy sú nebezpečné najmä pre deti a seniorov.  Z tohto hľadiska sú najviac rizikové lokality v centre mesta s presahom do bratislavských mestských častí – Petržalka, Ružinov, Nové Mesto a Podunajské Biskupice. Ide o územia s vyššou koncentráciou detí do 6 rokov a seniorov vo veku 65 a viac rokov.

Zdroj: MIB, z Hodnotenia zraniteľnosti mesta Bratislavy

ZAPLAVENÁ BRATISLAVA

So zmenou klímy čoraz častejšie prichádzajú aj  prívalové dažde. Ide o mimoriadne intenzívne zrážky, počas ktorých za krátky čas naprší veľa vody. Miera rizika je opäť väčšia v meste v zastavaných územiach, v ktorých nemá voda kam odtekať.

Prívalové zrážky okrem ohrozenia majetku a budov negatívne ovplyvňujú  plynulosť dopravy v meste.

Sú to najmä nižšie položené podjazdy, ktoré  ľahko zaplaví pritekajúca voda z okolia. V zastavanom obývanom území mestských častí sú stupne rizika rôzne. Prevládajú skôr územia so stredným a vyšším rizikom oproti nezastavanému územiu.

Zdroj: MIB, z  Hodnotenia zraniteľnosti mesta Bratislavy

Prítomnosť vegetácie a jej využitie, ako súčasť adaptačných opatrení pre udržateľné hospodárenie s dažďovou vodou, je mimoriadne dôležitá. Zeleň v meste je kľúčová pri minimalizácii rizika zatopenia počas intenzívnych zrážok, ako aj pri ochladzovaní miestnej klímy v horúcich dňoch. Najhustejšiu vegetáciu máme napríklad v Bratislavskom lesoparku, na Devínskej Kobyle i v Horskom parku.

„Je dôležité vychádzať z dostupných, a pokiaľ možno kvalitných dát, ktoré nám v tomto prípade naznačujú, ktoré lokality v meste patria medzi najohrozenejšie a naopak. Dáta nám zároveň umožňujú lepšie plánovať adaptačné opatrenia pre zmierňovanie dôsledkov zmeny klímy a zlepšovať kvalitu života v meste,“ doplnil Martin Jančovič, GIS analytik MIB.

AKÁ BUDE BRATISLAVA

Spôsob, akým využívame krajinu a tvoríme zastavané územie, výrazne ovplyvňuje riziko, akému sme vystavení zmenou klímy. Aby sa mesto mohlo stať odolnejším voči nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy, musí realizovať adaptačné opatrenia a cieliť ich tam, kde sú najviac potrebné. Zároveň by sa mesto malo rozvíjať spôsobom, ktorým neohrozí kapacitu už dnes odolnejších oblastí s menším stupňom zraniteľnosti.

Mesto Bratislava v spolupráci s MIBom a ďalšími partnermi pripravilo Klimatický plán, ktorý definuje opatrenia, vďaka ktorým Bratislava zníži produkciu emisií o 55 % do roku 2030 a zároveň bude postupne adaptovať mesto na extrémy počasia súvisiace so zmenou klímy. Je veľmi pravdepodobné, že ak aj budú ostatné mestá a jednotlivé krajiny postupne napĺňať svoje klimatické ciele, v najbližších desaťročiach ešte nepocítime pokles priemernej teploty.

Ak však tieto opatrenia nezrealizujeme vôbec, môže sa naplniť prognóza, že do konca tohto storočia narastie priemerná teplota až o 4 °C. V Bratislave budeme mať len dve ročné obdobia – veľmi suché, dlhé leto a miernu, daždivú zimu.

Viac o zisteniach MIB nájdete tu:

Zmena klímy a zraniteľnosť mesta Bratislava- Mapy s príbehom pre Klimatický plán mesta

Interaktívne mapy –  v akej oblasti žijeme?

Hodnotenie zraniteľnosti mesta Bratislava na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy vzniklo s podporou projektu „Klimaticky odolná Bratislava – Pilotné projekty zamerané na dekarbonizáciu, energetickú účinnosť budov a udržateľné hospodárenie s dažďovou vodou v mestskom prostredí“ spolufinancovaného z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a štátneho rozpočtu SR.