Okolie hlavnej stanice bude príjemnejšie. Mesto začalo modernizovať plochu pred vstupom do stanice

Hlavné mesto začína v piatok 30. septembra s avizovanými vylepšeniami okolia hlavnej stanice. Úpravy sa budú diať na základe projektu, ktorý vypracoval Metropolitný inštitút Bratislavy. Revitalizácia potrvá dva mesiace a pre cestujúcich vzniknú obchádzkové trasy.

Plocha pred vstupom do hlavnej stanice sa mení na vľúdnejší a bezpečnejší verejný priestor. Okrem predláždenia vstupného priestoru pribudnú chýbajúce lavičky a nové debarierizačné opatrenia, ktoré sa konzultovali aj so zástupcami nevidiacich a slabozrakých, vďaka čomu vznikne bezpečná navigácia ku vstupu do stanice. Tieto zmeny majú zlepšiť stanicu do doby, kým sa nezačne s jej celkovou rekonštrukciou. Hlavné mesto a Metropolitný inštitút Bratislavy aktuálne spolupracujú s ostatnými rozhodujúcimi inštitúciami na vyhlásení architektonickej súťaže.

Hlavná stanica je jednou z kľúčových vstupných brán do Bratislavy a tvorí prvý dojem z hlavného mesta. Jej súčasný stav nereflektuje potreby cestujúcich, keďže sa do modernizácie roky neinvestovalo. Priestor je neprehľadný a má množstvo bariér, ktoré znemožňujú komfortný pohyb najmä ľudom so zdravotným znevýhodnením alebo rodičom s deťmi. Taktiež kapacita výpravnej haly, podchodov a nástupíšť je nedostatočná. Aj pre tieto dôvody potrebuje hlavná stanica patriaca Železniciam Slovenskej republiky komplexné riešenie pre budúcu rekonštrukciu.

Ministerstvo dopravy, Železnice Slovenskej republiky a hlavné mesto podpísali vo februári Memorandum o spolupráci pri realizácii projektu rozvoja Hlavnej stanice a jej priľahlého územia. Zhodli sa na dočasných vylepšeniach, ktoré sa aktuálne začali realizovať, a tiež na potrebe vyhlásiť urbanisticko-dopravno-architektonickú súťaž, ktorú zastreší Metropolitný inštitút Bratislavy. 

Okolie stanice sa začína meniť

Hlavné mesto na základe projektu, ktorý vypracoval Metropolitný inštitút Bratislavy, začína v týchto dňoch modernizovať pred vstupom do stanice plochu s celkovou rozlohou 2600 m2. Poškodený povrch sa odstráni a vydláždi betónovou dlažbou Casa di campo, ktorú mesto začalo vo väčšom používať, aby zjednotilo vzhľad ulíc. Výhodou dlažby je, že sa pri ďalšej rekonštrukcii môže rozobrať a opäť vrátiť na miesto bez poškodenia.

Pribudnú aj chýbajúce lavičky a smetné koše. Ďalej sa rozšíri výstupný ostrovček MHD, na ktorom ľudia vystupujú z autobusov. Vybuduje sa tiež zdvihnutý prah, ktorý zabezpečí bezbariérový prechod medzi výstupným ostrovčekom MHD a nástupným priestorom pred hlavnou stanicou. Odstraňovanie bariér v riešenom území bolo konzultované aj s Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Podľa ich požiadaviek sa pridali vodiace, signálne a varovné pásy, aby sa zabezpečila bezpečná navigácia nevidiacich a slabozrakých k budove hlavnej stanice. Tiež sa zlepšia nájazdové rampy pre ľudí so zdravotným znevýhodnením.

“Som veľmi rád, že sa nám podarilo získať vzťah k jednej časti pozemku predstaničného námestia, tak, aby sme mohli dať tejto ploche konečne nový povrch. Rozpálený, zdevastovaný asfalt v tomto centrálnom priestore nie je to, čo by malo návštevníkov a obyvateľov vítať. Som preto rád, že  pristupujeme k zmenám, ktoré okolie stanice skultúrnia. Spoločne s Ministerstvom dopravy, ŽSR a MIB spolupracujeme na súťaži, ktorá sa týka budúceho komplexného riešenia hlavnej stanice. Postupne budeme zdokonaľovať zážitok cestovania vlakom aj takýmto spôsobom,” uviedol Matúš Vallo, primátor Bratislavy.

“Našim cieľom je motivovať ľudí, aby viac cestovali verejnou dopravou. Na to im však musíme vytvoriť čo najlepšie podmienky, a to nielen vo vlakoch. Revitalizácia predstaničných priestorov určite zvýši kultúru cestovania,” povedal Andrej Doležal, minister dopravy a výstavby SR.

Všetky úpravy sú naplánované v najbližších dvoch mesiacoch a ich cieľom je premeniť frekventovaný uzol na vľúdnejší a bezpečnejší verejný priestor. Obnova predstaničného námestia so sebou prináša aj niekoľko obmedzení pre cestujúcich, ktoré sa budú meniť v závislosti od miesta práce. Aby sa obmedzenia zmiernili na minimum, práce budú rozdelené do dvoch etáp. Počas 1. etapy bude uzavretý hlavný vchod/východ stanice a pre prístup bude potrebné použiť niektorý z bočných vchodov/východov, ku ktorým povedú obchádzkové trasy. Počas tejto etapy bude obmedzené sedenie na lavičkách pred stanicou, pretože práve v týchto miestach bude prebiehať výmena dlažby a mobiliáru. Rovnako bude znemožnený vstup áut do priestoru, ktorý doteraz slúžil na krátkodobé zastavenie a na nástup/výstup.

„Našou ambíciou je zjednodušiť život všetkým ľuďom, ktorí využívajú hlavnú stanicu. Aj malé zlepšenia predstaničného priestoru sú dôležité pre zvýšenie pohodlia cestujúcich. Zároveň si uvedomujeme, že hlavná stanica už nutne potrebuje komplexnú rekonštrukciu, ktorá ju posunie do 21. storočia. Od minulého roka spolu s Železniciam Slovenskej republiky, Ministerstvu dopravy a výstavby SR, Bratislavským samosprávnym krajom a hlavným mestom rokujeme a prehodnocujeme jednotlivé možnosti budúcej rekonštrukcie. Preto súťaž vyhlásime, keď spoločne nájdeme najlepší variant dopravného riešenia, vďaka ktorému získame modernú bezbariérovú stanicu s dostatočnou prepravnou kapacitou a s dobrým napojením na ostatnú dopravu,“ uviedol Ján Mazúr, riaditeľ Metropolitného inštitútu Bratislavy.

Novú podobu stanice určí súťaž

Plánovaná súťaž by mala byť vyhlásená s koncepčnou víziou, ktorá umožní prípadné neskoršie zmeny vyplývajúce z meniacich sa nárokov na dopravu a komfort cestujúcich. 

„Budúca hlavná stanica by mala byť zelenšia, udržateľnejšia, bezpečnejšia s jednoduchým orientačným systémom, s čo najkratšími prestupovými a dochádzkovými vzdialenosťami z vlakových nástupíšť ku priľahlým zastávkam MHD, parkoviskám, cyklotrasám či peším ťahom. Zároveň koľajisko by nemalo byť bariérou v území, ale naopak, treba docieliť synergiu všetkých dopravných systémov. Územie by malo byť čo najviac priepustné a malo by nadväzovať na iné mestské štruktúry a skompaktňovať ich,“  priblížil Mazúr.

Lepšie využitie by mohol mať aj dominantný predstaničný verejný priestor, a tiež samotná budova stanice. V iných metropolách lokality takéhoto významu fungujú ako atraktívne verejné priestory  pre stretávanie sa so známymi a poskytujúce rôzne služby.

Cieľom je tiež výrazné zníženie bariér v priestoroch stanice a úprava všetkých komunikácií a prechodov tak, aby boli bezbariérové a cestujúci prekonávali čo najmenej výškových rozdielov. V záujme zvýšenia komfortu by sa mali zväčšiť aj šírky vlakových nástupíšť. Aktuálne majú nástupišťa šírku maximálne 6,5 metra, pričom štandardom aj v staniciach regionálneho významu je šírka nástupišťa 10 metrov a viac. Poddimenzovaná je aj šírka podchodov – v moderných železničných staniciach sú podchody riešené ako široké podzemné koridory, ktoré lemujú rôzne prevádzky, ako napríklad kaviarne, drogérie či menšie supermarkety.

Príklady z iných miest ukazujú, že komplexné rekonštrukcie hlavných staníc trvajú roky. V neďalekom Brne vlani po rokoch príprav vyhlásili výsledky architektonickej súťaže, v ktorej zvíťazil návrh holandských architektov. Podľa aktuálneho odhadu má nová vlaková stanica v Brne fungovať od roku 2035.