Legendárny dánsky architekt Jan Gehl vyše 50 rokov učí svet, ako stavať mestá pre ľudí

Známy dánsky architekt Jan Gehl navštívil Bratislavu. Jeho priekopnícke myšlienky o tom, prečo treba mestá plánovať s ohľadom na ľudí a ich aktivity, sú aktuálne aj po vyše piatich desaťročiach.

Plánovať mesto nie je jednoduchá úloha. Veľké množstvo ľudí má odlišné záujmy, potreby či vkus. V debatách o plánovaní mesta však vynikajú novátorské názory dánskeho architekta Jana Gehla, ktorý život ľudí postavil nad všetko ostatné. Preslávila ho myšlienka, že mestá majú slúžiť predovšetkým ľuďom a stačí sa v nich pohybovať rýchlosťou 5km/h.  

V 60. rokoch minulého storočia, keď Gehl študoval v Kodani architektúru, plánovanie miest ovplyvňoval modernizmus, ktorý nebral veľký ohľad na ľudskú mierku. Mnohé mestá sa neprirodzene delili na monofunkčné štvrte pre bývanie, prácu či obchody. Modernizmus tak vytváral podmienky pre život v meste závislý od auta.

Gehl sa počas štúdia zaľúbil do študentky psychológie, z ktorej sa neskôr stala jeho manželka. Keď Ingrid Gehlová videla, ako architekti pristupujú k plánovaniu mesta, bola zhrozená. „Prečo sa nikdy nespýtate ľudí, ako by chceli v mestách žiť?!“ krútila hlavou. Od toho momentu Gehl začal premýšľať nad plánovaním miest inak, ako väčšina jeho kolegov. Dlhé roky strávil tým, že pozoroval, ako sa ľudia v mestách pohybujú a správajú, a čo toto ich správanie podnecuje. Svoje poznatky spísal do niekoľkých kníh, ktoré sa stali bestsellermi a boli preložené do takmer všetkých jazykov. Aj dnes, ako 85-ročný, chodí po svete a prednáša o tom, ako by mali vyzerať mestá, aby sa v nich ľudia cítili šťastne a bezpečne.  

Veľkú inšpiráciu získal pozorovaním starých talianskych renesančných miest ako Florencia či Siena. Práve hlavné námestie Piazza del Campo v Siene podľa neho spĺňa všetky kritéria kvalitného verejného priestoru a dlhé roky toto miesto prezentuje ako najlepšie európske námestie.

Gehl zadefinoval 12 kľúčových kritérií pre dobre navrhnuté verejné priestory. Piazza del Campo podľa neho spĺňa všetky. Ľudia prirodzene na námestí posedávajú, postávajú, prechádzajú sa, deti sa hrajú a dospelí sa aktívne hýbu. Tiež zvyknú len tak zastať a pozorovať okolie alebo debatovať, keďže námestie je dobre izolované od hluku. Návštevníkov nerušia ani autá, ktoré tam majú zákaz vjazdu. Rovnako tu evidujú minimálnu mieru vandalizmu či krádeží, čo je znakom dobrej bezpečnosti. Námestie tiež vyniká skvelými poveternostnými podmienkami a architektúrou, ktorú návštevníci vnímajú najmä cez výhľady.  

Gehlovi sa podarilo spopularizovať mnoho urbanistických pojmov, najviac však zviditeľnil pojem „ľudská mierka“, ktorý zohráva dôležitú úlohu pri plánovaní mesta. Apeluje na to, aby architekti nezabúdali na človeka a jeho potreby. Za dôležité tiež považuje rôzne dáta či analýzy o tom, ako ľudia v mestách žijú. Tieto podklady majú slúžiť najmä mestským politikom, aby ich rozhodnutia viedli k správnemu plánovaniu miest.  

Keď Gehl začína svoju kariéru, európske mestá čelili novej výzve – rozmachu individuálnej automobilovej dopravy. Kodaň, Paríž, Brusel, Praha či Bratislava neboli budované pre autá, tie sa v nich objavili o mnoho rokov neskôr. Gehl si pamätá časy, keď historické centrum Kodane zaplnili autá, ktoré súčasne vytlačili z ulíc chodcov a znečistili ovzdušie. Od 80. rokov Kodaň postupne zakázala vjazd áut na vybrané ulice či námestia a obyvatelia si na to zvykli.

„Keď sa zníži v meste počet áut, automaticky sa skrášlia ulice. Zredukovanie dopravy v meste znamená okamžitý nárast kvality života. V súčasnosti je Kodaň omnoho krajším mestom ako pred 50 rokmi. Keď som bol mladý, tak sa bežne chodilo do centra autom. Dnes by to mne ani mojej žene nenapadlo. Omnoho jednoduchšie je sadnúť na bicykel alebo ísť MHD,“ povedal Gehl počas jednej zo svojich prednášok. Nikoho preto neprekvapí, že Gehl je veľkým zástancom konceptu 15-minútového mesta, kde sa ľudia dokážu ľahko a rýchlo premiestňovať peši, na bicykli či MHD.  

Kodaň sa stala “cyklistickým rajom” aj vďaka ropnej kríze v 70. rokoch, kedy štvornásobný nárast cien ropy spôsobil, že ľudia hľadali lacnejšiu alternatívu pre dopravu po meste. S podporou vtedajšej vlády sa bicykle začali masívne využívať ako dopravný prostriedok. Prispel k tomu fakt, že Kodaň leží na rovine. Navyše v Dánsku nikdy nebola silná automobilová lobby, tak ako napríklad v susednom Švédsku, kde sídlia automobilky Volvo a Saab. Dnes chodí do práce na bicykli takmer 50 % Dánov. Využívajú premyslenú cykloinfraštruktúru, ktorej spoluautorom je Gehlov ateliér.  

Mnohé výskumy ukázali, že pohyb pozitívne ovplyvňuje našu náladu, a preto ľudia, ktorí sa viac hýbu sú nie len zdravší, ale aj šťastnejší. Túto skutočnosť Gehl často zdôrazňuje, keď rozpráva o premiestňovaní sa po meste. Zároveň ho znepokojuje, že v súčasnosti ľudia väčšinu dňa sedia. Jedným z riešení sú kvalitné verejné priestory, ktoré podnecujú aktívny spôsob života. Čím viac príležitosti na bezpeční pohyb v meste ľudia budú mať, tým častejšia sa budú hýbať, pretože im to príde prirodzené.  

Bezpečné ulice, námestia či detské ihriská sú najdôležitejšou súčasťou každého mesta. Pre čo najviac verejných priestorov musí byť prioritou človek. Iba tak vznikne mesto, kde sa dá žiť šťastne, zdravo a bezpečne.

Autorka: Annamária Ondrejková