Budúcnosť Bratislavy sa deje už dnes 

Bratislava, mesto na rieke, obklopené Karpatami, v sebe skrýva veľký potenciál. Nad budúcnosťou kvalitného hlavného mesta sa však zamýšľame už dnes. Chceme Bratislavu s rozvinutou a fungujúcou dopravou, kvalitnou zeleňou, dobrou vybavenosťou, ale zároveň zodpovedné k budúcnosti. Mesto, v ktorom budú ľudia radi žiť. To sú len niektoré z princípov nového metropolitného územného plánu Bratislava 2050, o ktorých sme sa rozprávali na novembrovom MIB Talku v Kinosále Slovenskej národnej galérie. 

Hosťami diskusie boli hlavný architekt mesta Juraj Šujan a vedúca oddelenia územných koncepcií a analýz v Metropolitnom inštitúte Bratislavy Magda Ďurdíková. Večerom sprevádzala Michaela Benedigová, poradkyňa primátora a expertka na strategickú komunikáciu, diskusiu otvorila riaditeľka Metropolitného inštitútu Bratislavy Petra Marko.  

Úvod diskusie bol venovaný vývoju ľudských sídiel a princípom rozvoja mesta. Nazreli sme do histórie tvorby antických, stredovekých aj moderných miest, v ktorých inšpiráciou nám môže byť napríklad aj Praha a založenie Nového Města pražského v 14. storočí, či štvrte Královské Vinohrady v 19. storočí. Už vtedy sa mesto rozvíjalo podľa princípov, ktoré dnes považujeme za nadčasové. „Bloková štruktúra, aktívny parter mestských bulvárov, stanovenie stavebnej čiary a korunnej rímsy, rozmanitosť zástavby, ale nie prílišná,“ vymenúval hlavný architekt mesta Juraj Šujan princípy, ktoré sú aktuálne aj dnes.   

Nadčasové princípy sú aj základom, na ktorom dnes tvoríme nový územný plán. Bratislava by sa podľa nich mala rozvíjať ako:  

Brownfieldy sú príležitosťou pre rozvoj 

Pri kompaktnom meste, v ktorom je dostatočná zástavba a funkcie na seba dobre nadväzujú, je ľahšie rozvíjať verejnú dopravu, vybavenosť, či služby – takéto mesto je dobre prepojené, ekonomicky konkurencieschopné a ľahko dostupné.  

„Bratislava je v súčasnosti riedko osídlené mesto, ktoré sa naďalej rozteká do okolia. Je zhruba o polovicu redšie osídlené ako Praha a tá je zas polovične redšia od Viedne. Pritom, z nášho pohľadu husto osídlená Viedeň, pravidelne vyhráva rebríčky najlepších miest pre život,“ hovoril hlavný architekt Bratislavy.  

Bratislava má 368 km² a podľa odhadov je tu trvalo prítomných okolo 480 tisíc obyvateľov, kým Viedeň má 415 km² a žije v nej okolo 2 miliónov ľudí. „Optimálna intenzita zastavaného územia pri kvalitnej blokovej štruktúre je 230-250 obyvateľov na hektár – pri takejto hustote sa mesto dokáže udržať ako zmiešané s rozmanitými funkciami, má dobrú ponuku služieb a je príjemné pre život,“ vysvetlil Juraj Šujan. Aj Bratislava má miesta, ktoré sú dobrým príkladom takéhoto územia – napr. Dunajská štvrť okolo Jakubovho námestia.  

Riedko zastavané lokality samostatne stojacich rodinných domov alebo dnes tak populárne predmestia  môžu mať, naopak, problémy s dostupnosťou MHD, odkázanosťou na osobné autá, nekvalitným verejným priestorom, či chýbajúcou občianskou vybavenosťou.  

Podľa dát Metropolitného inštitútu Bratislavy má potenciálne zastavateľné územie v Bratislave v súčasnosti rozlohu 4 493 ha, z toho dobre spĺňa podmienku blízkej dostupnosti električkovej koľajovej dopravy 1 053 ha.  

„Pre rozvoj mesta navrhujeme po dôkladnom zvážení také lokality vo vnútri mesta, ktoré majú potenciál, sú prístupné verejnou dopravou a ich rozvoj nie je v rozpore s verejným záujmom. Zdá sa to síce paradoxné, ale je to tak: rozvojom vo vnútri mesta chránime pôdu, a tým aj planétu,“ hovorí Magda Ďurdíková z MIB. Intenzifikácia zastavaného územia mesta, ktorej sa ľudia tak často obávajú, má podľa nej predovšetkým za cieľ chrániť prírodnú krajinu a vytvárať kvalitné a dostupné bývanie s vybavenosťou a službami. Zároveň nám umožňuje hľadať v meste miesta, ktoré už nie sú využité na pôvodný účel, sú zanedbané a v rámci rozvoja ich možno meniť a zlepšovať.  

Neznamená to však, že sa budú zahusťovať už existujúce vnútrobloky na úkor zelene; v meste je množstvo nevyužitých území brownfieldov, ktoré ponúkajú možnosti na ich prebudovanie. Brownfieldy sú dobrou príležitosťou pre rozvoj mesta smerom dovnútra. Ide o opustené, nedostatočne využívané alebo prázdne územia v meste s výmerou nad 0,5 ha, v ktorých predchádzajúce využitie územia skončilo pred viac ako dvomi rokmi. Bratislava má 113 takýchto území na výmere spolu 580 hektárov, z toho 16 území bolo definovaných ako významných. Metropolitný inštitút spracoval okrem štúdie brownfieldov, z ktorej tieto dáta pochádzajú, aj urbanistickú štúdiu komplexu viacerých brownfieldov v lokalite  Mlynských nív. Ide o pilotný projekt zlaďovania verejného a súkromného záujmu v území s takmer dvadsiatimi vlastníkmi.  

Do budúcna by na týchto potenciálne rozvojových územiach mohlo vzniknúť bývanie pre státisíce ľudí, len v Mlynských nivách je odhadom miesto pre 30 000 budúcich obyvateľov.  

Akú dopravu a zeleň chceme? 

Polycentrickosť by mala byť ďalším princípom rozvoja mesta. „Znamená to, že by sme sa mali pokúsiť budovať centrá aj v jednotlivých mestských štvrtiach,“ hovoril Juraj Šujan a podľa neho sa to v minulosti čiastočne aj dialo. V súčasnosti by malo byť prioritou tieto centrá spoločenského života zveľaďovať, prinášať do nich hodnotnú kultúru a služby.  

Predpokladom kvalitného života je dobrý a živý komunitný život, pre ktorý je základom zase kvalita verejných priestorov. Ľudia chcú byť tam, kde je to pekné a kde sa cítia dobre – tam sa odohráva spoločenský život. Takú ponuku verejných priestorov by Bratislava mala postupne vytvárať – rekonštruovaním zanedbaných verejných priestorov a budovaním nových, podľa moderných princípov. Na tento cieľ nadväzujú aj projekty metropolitného inštitútu a mesta, ako sú napr. obnovy verejných priestorov Živých miest. 

Základom, na ktorom stoja kvalitné mestá, je aj fungujúca doprava a kvalitná zeleň. Pre Bratislavu je nosnou dopravou električková. Práve v tomto období sa mesto venuje rozvoju, rekonštrukcii električkových tratí a zároveň pripravuje ďalšie projekty električkových radiál, napr. do Vrakune a Podunajských Biskupíc.  

“V minulom režime bola dominantná verejná doprava, dnes je to naopak,” povedal hlavný architekt mesta a dodal, že cieľom nového územného plánu je vytvárať také možnosti pre peší, cyklistický pohyb a verejnú dopravu, ktoré budú motivovať ľudí k zmene prístupu. Podľa neho by nový územný plán mal byť menej reštriktívny, teda obmedzujúci, ale viac ponukový.  

Kvalitná zeleň je zase taká, ktorá pomáha zadržovať vodu v meste a ochladzovať ho, zvyšuje biodiverzitu, je pestrá a adaptuje sa na zmeny klímy. Pre potreby posúdenia zelene vytvoril Metropolitný inštitút Bratislavy nový nástroj – ekoindex, ktorý detailnejšie popisuje existujúcu alebo budúcu zeleň. Na rozdiel od staršieho parametra – koeficientu zelene – rozlišuje napríklad, či ide o trávnik, zelenú strechu alebo vzrastlé stromy, dokonca počíta listovú plochu. Metódy podobné ekoindexu sa už používajú v mestách ako Londýn, Malmö či Helsinki. Bratislava si však potrebovala vytvoriť vlastný nástroj, ktorý zohľadňuje špecifické potreby a podmienky mesta.  

Územný plán – ako a kedy? 

Naše hlavné mesto sa aktuálne riadi územným plánom z roku 2007. Aby v čo najväčšej miere zodpovedal súčasným potrebám, útvar hlavného architekta a Metropolitný inštitút Bratislavy súbežne s prípravou nového územného plánu aktualizujú aj ten aktuálne platný. „Prišli sme s ambicióznym plánom zmien a doplnkov; v minulom volebnom období už boli schválené dva balíky, v tomto zatiaľ jeden, ďalšie dva sa prerokúvajú a pripravujeme viacero ďalších,“ vysvetlil Šujan.  

Asi päťdesiatka otázok, ktoré publikum položilo cez aplikáciu Slido, po skončení debaty naznačovala veľký záujem verejnosti o formovanie budúcej podoby hlavného mesta.   

Nový územný plán by mal byť podľa zákona hotový do roku 2032. Ideálne by mal obsahovať aj možnosti pre rýchlu aktualizáciu, aby sa predišlo jeho starnutiu. “Aby mesto mohlo efektívne reagovať na faktory ovplyvňujúce jeho rast a rozvoj, územné plánovanie musí byť založené na digitalizácii, moderných technológiách a práci s dátami,” vysvetlila Magda Ďurdíková z MIB. V súčasnej dobe technologický pokrok neustále napreduje, a preto musí byť mesto schopné pružne reagovať na široké spektrum podnetov. Magda Ďurdíková dodala, že aby nový územný plán správne reflektoval potenciál mesta, je nevyhnutné vytvoriť komplexné podklady a analýzy.  

Tieto nástroje poskytnú súvislý obraz o fungovaní mesta a jeho obyvateľoch, čím podporia rozhodnutia, ktoré povedú k vytvoreniu konkurencieschopného mesta. 

Územné plánovanie je náročný proces, pretože doň vstupuje množstvo hráčov. Participácia, teda zapájanie rôznych skupín, je ale nevyhnutnou súčasťou prípravy územného plánu. „Iné potreby má vlastník pozemku, iné samospráva a iné obyvatelia. Naším cieľom je vytvoriť územný plán, ktorý bude spoločenskou dohodou o ochrane a rozvoji územia a na jeho základe budeme zlaďovanie záujmov moderovať. Našou úlohou ako mesta a MIB je v ideálnom prípade nájsť konsenzus,“ uzavrel hlavný architekt.  

Tvorba nového metropolitného plánu potrvá roky, ale budúcnosť Bratislavy sa deje už dnes. Chceme ju však tvoriť spoločne s vami.  

FOTO: Marek Velček