Bratislava hostila svetovú konferenciu o lepších mestách

Lepšie mestá sa budujú roky, ale so zmenou môžeme začať hneď a jednoducho – zaznelo na samite Start with Children 2025.

Konferencia tento rok privítala viac než 40 spíkrov z celého sveta a takmer 800 účastníkov zo Slovenska, ale aj zahraničia.

„Pred piatimi rokmi sme začali pracovať na tom, aby Bratislava bola tým najlepším mestom pre deti. Je pred nami dlhá cesta, ale už po nej kráčame,“ povedal primátor Matúš Vallo 13. mája počas otvorenia 2. ročníka Start with Children 2025 v Starej tržnici.

Druhý ročník konferencie o lepších mestách (nielen) pre deti opäť priniesol množstvo inšpirácie zo zahraničných miest, ktorým sa darí implementovať politiku orientovanú na deti. Verejnosť však mala možnosť vidieť aj prvé úspešné riešenia z Bratislavy.

„Program Mesto pre deti, ktorý začal len v roku 2022 v Metropolitnom inštitúte Bratislavy, dnes postupne zastrešuje 32 zapojených škôl z celého mesta. Táto spolupráca so školami v nasledujúcich rokoch prinesie zlepšenie situácie a bezpečnosti pre zhruba 15 000 detí,“ priblížila Petra Marko, riaditeľka Metropolitného inštitútu, ktorý bol spolu s magistrátom organizátorom konferencie.

Tento rok sa samit venoval predovšetkým otázke bývania a tvorby mestských štvrtí. „Bývanie a urbanizmus priamo vplývajú na kvalitu života detí a ľudí,“ potvrdila Petra Marko. 

Priestor plný ľudí je bezpečný, nie naopak

Start with Children samit predstavil viacero úspešných modelov komunitného bývania zo sveta.

Jonny Anstead, developer prvej “co-housingovej štvrte” (štvrť, kde ide o spoločné komunitné bývanie ľudí), Marmalade Lane v Cambridge vysvetlil, že takýto typ bývania buduje vzťahy a dôveru medzi ľuďmi, zároveň zvyšuje slobodu a bezpečnosť detí. Namiesto anonymných, ohradených štvrtí ponúka ulice s nízkymi plotmi, priamo spojené s komunitným dvorom, ktorý je bezpečný bez áut. Deti môžu kedykoľvek vyjsť von a hrať sa bez dozoru rodičov. „Nie je ľahké byť sám, izolovaný – obzvlášť pre deti je dôležité vytvárať vzťahy s rovesníkmi, učiť sa orientovať vo svete, byť flexibilnými,“ povedal Jonny Anstead.

V diskusii so spisovateľkou Angelou Garbes poukázal aj na to, že vo vyspelých krajinách v posledných rokoch čas, ktorý trávia rodičia so svojimi deťmi, enormne vzrástol. Je to pozitívna zmena, no zároveň prináša ďalšiu záťaž pre rodičov, a to najmä v prípadoch, keď žijú rodičia sami bez podpory širšej rodiny. „Jedno dieťa by malo ideálne vychovávať 100 rodičov,“ dodal s úsmevom Jonny Anstead. 

Podľa Angely Garbes, autorky amerického knižného bestselleru Essential Labor: Mothering as Social Change, je v skutočnosti ulica bezpečná vtedy, keď je plná ľudí, nie naopak.

Nové modely bývania s dôrazom na zdieľaný priestor prichádzajú postupne aj na Slovensko v podobe prvých developmentov podporujúcich komunitný život a rodiny javia o tieto druhy nehnuteľností čoraz väčší záujem.

Budujme mestá bezpečné pre hru a zdravie

Dôležitosť hry a potreba slobodného pohybu vonku pre deti zaznievala  počas oboch dní samitu.

„Potrebujeme transformovať naše mestá, aby sa stali miestom diverzity, rovnosti a inklúzie, pretože práve v takejto atmosfére majú deti vyrastať,“ povedal Carlos Moreno, jeden z hlavných spíkrov konferencie. Urbanista a profesor, ktorý začínal ako matematik a technologický inžinier, dnes inšpiruje mestá po celom svete, ako ich v dobe klimatickej zmeny postupne meniť na zelenšie, bezpečnejšie a dostupnejšie. Stojí za premenou Paríža, kde sa pod vedením primátorky Anne Hidalgo menia predovšetkým školské ulice – z dopravných koridorov sa stávajú  miesta so slobodným a bezpečným peším pohybom. „Potrebujeme zmenu, pretože mestá, v ktorých žije väčšina ľudí, sú dnes najväčšími producentmi emisií a centrami sociálnej nerovnosti. Musíme odstrániť asfalt z ulíc a priblížiť ich k prírodnejšiemu prostrediu,“ zdôraznil Moreno.

„Môžeme začať tými najmenšími z najväčších krokov. Možno nedokážeme zmeniť všetko hneď, ale začneme tým, že budeme postupne meniť verejný priestor jednoduchými krokmi,“ hovoril Marco te Brömmelstroet, holandský „bicyklujúci“ profesor a autor viacerých kníh o mobilite. 

Otázkou podľa neho nie je, či si môžeme dovoliť zmeniť ulice, otázka znie, či si môžeme dovoliť nezmeniť ich. „Náklady, ktoré nepriamo prinášajú ulice plné áut, sú v skutočnosti obrovské. Už len keď si vezmeme zdravie ľudí, špeciálne psychické zdravie detí, ktoré sa neustále zhoršuje. Toto do budúcna predstavuje obrovské náklady pre vlády,” zdôrazňoval odborník. 

„Samozrejme, chce to odvahu a zvedavosť prekonať prekážky na tejto ceste. Je to aj o rétorike a komunikácii s verejnosťou. Pýtajte sa ľudí, ako by oni navrhli ulicu, ak by boli primátormi a primátorkami. Bola by to ulica plná zaparkovaných áut? Sotva,“ uzavrel Marco te Brömmelstroet. 

Nejde o čas, ale o dostupnosť služieb

Kým na Slovensku sa ešte len oboznamujeme s myšlienkou 15-minútového mesta, Rune Boserup z dánskeho ateliéru, vysvetľoval divákom koncept 5-minútového mesta. „Nie je to nič nové, od stredoveku, ale aj oveľa dávnejšie bol život v mestách o blízkosti, dostupnosti, možnosti výmeny tovarov a informácií, a to sa všetko primárne dialo na krátkych vzdialenostiach. Dá sa povedať, že obdobie s dominanciou automobilizmu medzi rokmi 1950 – 2025 je len krátkou odchýlkou vo vývoji a myšlienkou o meste krátkych vzdialeností sa len vraciame k tomu, čo sme v mestách poznali vždy.“

Architekt Rune Boserup stál pri premene kodaňského prístavu Nordhavn na plnohodnotnú štvrť. „Je dôležité vnímať aspekt času – takýto veľký projekt potrvá roky a požiadavky naň sa budú postupne vyvíjať, takže je dobré si uvedomiť, že nemusíte všetky rozhodnutia o podobe budúcej štvrti urobiť hneď,“ zdôraznil.

Aj v Bratislave začína príprava transformácie Zimného prístavu na novú štvrť a ľudia vyjadrujú obavu, že to bude len lokalita pre bohatých. „Samozrejme, s týmto zápasíme aj v Dánsku,“ priznal Rune, „ale ako aj v iných krajinách a mestách využívame legislatívne opatrenia, aby sme zabezpečili sociálny mix obyvateľstva a štvrť ostala dostupná pre všetkých.“

Dvojdňová konferencia Start with Children bola podľa účastníkov plná inšpirácií a dobrých príkladov zo zahraničia, ale aj zo Slovenska. V diskusii developerov hovorili zástupcovia tohto segmentu, ako sa vyvíjajú požiadavky kupujúcich, ale aj ponuka bývania na Slovensku. Hlavní architekti najväčších slovenských miest Bratislava a Košice, Juraj Šujan a Petr Kropp, zase vysvetľovali proces, akým prechádzajú mestá pri tvorbe nového územného plánu.

„Rodiny nežijú v meste, ale v susedstve, sústreďme sa preto pri plánovaní miest na túto mierku,“ uzavrel spisovateľ Tim Gill, ktorý na konferencii vystúpil už minulý rok.

A ako na to? Je to podľa rečníkov jednoduché – pozrime sa na mestá očami detí, optikou ich potrieb, ktoré sú základnými potrebami ľudstva, ale aj limitmi, s ktorými deti, seniori, či zdravotne znevýhodnení ľudia žijú a pretvárajme naše mestá podľa nich.

V Bratislave, ale aj v iných mestách na Slovensku už táto zmena začala.

FOTO: Vladimír Škuta