Viac zelene v uliciach a modernejšia verejná doprava. Bratislava má plán, podľa ktorého sa bude rozvíjať do roku 2030

Bratislava chce byť do roku 2030 ešte starostlivejšie, dostupnejšie a odolnejšie mesto.

Hlavné mesto má plán, podľa ktorého bude zlepšovať kvalitu života v najbližších rokoch. Zmeny sa udejú v doprave, školstve, športe, kultúre, životnom prostredí, územnom plánovaní či technickej infraštruktúre mesta. V meste má vzniknúť 64 kilometrov nových cyklochodníkov naviazaných na centrum mesta, plánuje sa modernizácia MHD, vysadí sa viac zelene v uliciach, a tiež majú pribudnú ďalšie nájomné byty. Plán stanovuje dokopy 70 cieľov, na ktoré sú naviazané konkrétne opatrenia. Úlohou Metropolitného inštitútu Bratislavy bude dohliadnuť na napĺňanie stratégie a každý rok vyhodnocovať úspešnosť aktivít. Takmer 700-stranový strategický dokument Bratislava 2030 schválili na dnešnom zastupiteľstve mestské poslankyne a poslanci.

Zlepšiť život všetkým Bratislavčankám a Bratislavčanom, dokázať konkurovať životnej úrovni v okolitých európskych krajinách, vedieť čeliť rôznym neočakávaným výzvam, a tiež posunúť hlavné mesto do nového desaťročia v lepšej kondícii. Strategický plán Bratislava 2030 prináša víziu aj konkrétne opatrenia, vďaka ktorým sa z Bratislavy stane ešte lepšie mesto pre život. Desiatky odborníčok a odborníkov najskôr analyzovali najväčšie problémy a výzvy, ktorým hlavné mesto čelí, a následne pripravili detailné riešenia pre tieto situácie.

Bratislava tak má v súčasnosti plán, ako vyriešiť situáciu so zhoršujúcou sa dostupnosťou bývania, čoraz citeľnejšou zmenou klímy či dopravnou situáciou v meste. Zároveň má mesto vyčíslené finančné náklady na jednotlivé projekty. Napríklad na modernizáciu mestskej hromadnej dopravy je potrebných 611 miliónov eur. Vzhľadom k rozsahu potrieb Bratislavy, bude na realizáciu jednotlivých opatrení potrebné zapojiť množstvo externých prostriedkov, vrátane prostriedky z eurofondov, Plánu obnovy či iných foriem financovania.

“Program rozvoja mesta – Bratislava 2030 poskytuje odpovede na otázky, kam sa má Bratislava počas nasledujúcej dekády dostať. Na to, aby sme vedeli kam má mesto smerovať a ako sa má rozvíjať, je mimoriadne dôležité mať dobrú stratégiu. Dokument vznikal interne, na úrovni mesta a nie cez externého dodávateľa, ako to bývalo v minulosti. Podieľali sa na ňom desiatky odborníkov, ale aj samotné obyvateľky a obyvatelia, čo ma mimoriadne teší. Dokument Bratislava 2030 preto vnímam ako zásadný pre lepší život v našom meste,” uviedol Matúš Vallo, primátor Bratislavy.

„Pandémia, dôsledky zmeny klímy ako aj vojna na Ukrajine nám ukazujú, že ak chce byť Bratislava odolnejšie mesto, ktoré zvládne nové výzvy, tak nesmie zaspať a musí sa hýbať vpred. Som nesmierne rád, že po dlhých mesiacoch intenzívnej práce dnes držíme v rukách finálny plán, ktorý má všetky predpoklady zlepšiť život ľudí žijúcich v hlavnom meste. Som presvedčený, že Bratislava má na to, aby bola metropolou, ktorá dokáže konkurovať životnou úrovňou susedným zahraničným mestám, kam odchádza množstvo šikovných Sloveniek a Slovákov,“ povedal Ján Mazúr, riaditeľ Metropolitného inštitútu Bratislavy.

Dokument detailne analyzuje 11 kľúčových oblastí, medzi ktorými je životné prostredie, mobilita, rozvoj inštitúcií mesta a digitalizácia, mestský rozvoj a územné plánovanie, vzdelávanie, šport, ekonomický rozvoj, technická infraštruktúra, kultúra, cestovný ruch a sociálne veci. Za každú oblasť existujú konkrétne ciele, na ktoré sú naviazané opatrenia s merateľnými ukazovateľmi, vďaka ktorým bude možné tieto ciele efektívne napĺňať a merať posun.

70 riešení pre lepší život v Bratislave

Hlavnou víziou Bratislavy do roku 2030 je, aby bola ešte starostlivejšie, dostupnejšie a odolnejšie mesto pre všetkých, ktoré dokáže konkurovať životnej úrovni v okolitých európskych krajinách. Z hľadiska mestského rozvoja sa chce rozvíjať ako mesto krátkych vzdialeností do viacerých centier, kde služby, občianska vybavenosť a kultúra sú dostupné v rámci jednotlivých mestských štvrtí a susedstiev. V neposlednom rade chce byť pripravená čeliť rôznym neočakávaným výzvam a v oblasti životného prostredia úspešne zmierňovať dopady zmeny klímy.

Zo všetkých 11 oblastí sa ako najpálčivejšie ukázali byť mobilita a životné prostredie. Práve hrozbu klimatickej krízy či kolapsu dopravy veľmi intenzívne vnímajú aj samotné obyvateľky a obyvatelia Bratislavy. Vzišlo to z reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky v roku 2021, ktorý bol jeden z podkladov pre dokument Bratislava 2030.

Jedným z kľúčových cieľov v oblasti životného prostredia je vytvoriť a začať plniť jednotnú stratégiu pre zmierňovanie a adaptáciu mesta na zmenu klímy, vďaka ktorej sa znížia emisie o 55 % vo viacerých sektoroch. Mesto plánuje pokračovať vo vysádzaní odolnejšej zelene a v priebehu nasledujúcich ôsmych rokov pribudne ďalších 25 000 novovysadených drevín. Práve stromy plnia v mestách dôležitú úlohu počas horúcich letných dní, pretože dokážu lokálne ochladiť ovzdušie aj o niekoľko stupňov. Miesta, kde je vyššie znečistenie vzduchu zas pomôže odhaliť sieť senzorov, ktorá momentálne chýba. V súčasnosti existujú len 4 základné monitorovacie stanice SHMÚ, ktoré nepokrývajú celé územie Bratislavy. Do roku 2030 má preto vzniknúť nová monitorovacia sieť pre klímu a znečistenie ovzdušia so 400 stanicami s rôznymi senzormi, ktoré podľa možností budú merať aj hluk a dopravnú situáciu. Vďaka dobrej kvalite dát dokáže robiť Bratislava cielenejšie a rýchlejšie zásahy v znečistených lokalitách.

Významnou zmenou k lepšiemu má prejsť aj verejná doprava. Kvalita hromadnej dopravy je totiž kľúčová pre odbremenenie mesta od osobných áut. V Bratislave plnia úlohu metra električky, ktoré by mali v budúcnosti obsluhovať čo najviac mestských častí. V nasledujúcich rokoch sa majú zmodernizovať všetky súčasné električkové radiály, a tiež sa má dobudovať minimálne električka do Petržalky. Situácia sa zlepší aj v cyklistickej doprave, ktorá má byť plnohodnotnou alternatívou voči ostatným spôsobom dopravy. K súčasným 81 kilometrom mestských cyklotrás, ktoré majú  predovšetkým športový charakter, pribudnú desiatky kilometrov nových cyklochodníkov, naviazané najmä na centrum mesta, aby vznikla cyklistická sieť dlhá 145 kilometrov. Vďaka tomu sa sfunkční cyklomobilita za prácou či službami na bezpečných cyklocestách pre široké skupiny obyvateľov. Plánuje sa tiež výstavba záchytných parkovísk P+R pre 1500 áut a vzniknúť má aj 50 000 regulovaných parkovacích miest  pre  rezidentov a návštevníkov.

Dostupnosť bývania pomôžu zlepšiť nové mestské nájomné byty. Zo súčasných 875 bytov v priamej správe hlavného mesta alebo organizácie v správe mesta bude mať do roku 2030 Bratislava takmer 2500 bytov. Vďaka tomu sa priemerná dĺžka čakania na nájomný byt skráti zo 6 na 2 roky.  Vznikne aj podrobnejšia regulácia a zásady výstavby a rozvoja v prospech tvorby verejných priestorov v nábrežnej časti Dunaja. Tiež sa skompletizujú koncepčné dokumenty rozvoja verejných priestorov, čo prispeje k zníženiu investičného dlhu, ktorý má Bratislava v modernizácii verejných priestorov.

Ďalšie ciele a konkrétne kroky sa zameriavajú na nový územný plán, koordinovanejšie rekonštrukcie ulíc bez opakovaných rozkopávok, progresívnejší zber dát o meste, či obnovu športovísk.

Finálny plán sa bude každý rok aktualizovať

Hlavné mesto a jeho organizácie začnú postupne napĺňať jednotlivé ciele zo strategického dokumentu cez konkrétne projekty a iné opatrenia. Už dnes sa v meste obnovujú viaceré verejné priestory s ohľadom na klímu, buduje sa nová električková radiála do Petržalky, a tiež sa pracuje na nových nájomných bytoch v lokalite Janíkov dvor či Muchovo námestie.

Úlohou Metropolitného inštitútu Bratislavy bude v nasledujúcich rokoch sledovať prípravu a priebeh týchto projektov, systematicky zbierať dáta od mesta a mestských inštitúcií, pravidelne každý rok vyhodnocovať úspešnosť napĺňania jednotlivých opatrení, a tiež priebežne prehodnocovať jednotlivé ciele. Dokument Bratislava 2030 má byť živý nástroj, ktorý dokáže reagovať na rôzne situácie v čase bez toho, aby sa to odrazilo na kvalite finálneho riešenia. 

Dokument Bratislava 2030 sa tvoril participatívne so zapojením odbornej i laickej verejnosti, ktorá mala viackrát možnosť pripomienkovať priebežné výstupy. V priebehu jesene minulého roka mohli Bratislavčanky a Bratislavčania prostredníctvom dotazníka vyjadriť svoj názor na budúce fungovanie hlavného mesta. Vďaka dotazníku, ktorý vyplnilo takmer 3000 obyvateľov a obyvateliek, sa MIB-u podarilo zosumarizovať preferované témy, ktoré by malo mesto riešiť prioritne.

Program rozvoja mesta na roky 2022 až2030 vznikal od roku 2020 a pripravovalo ho takmer 120 odborníkov a odborníčok. V období od marca 2020 do septembra 2021 prebehlo sedem Metropolitných fór, ktorých sa spolu zúčastnilo 175 zástupcov rôznych organizácií a stakeholderov, a kde sa verejne diskutovalo o rozvoji Bratislavy. Ôsme Metropolitné fórum bolo verejné prerokovanie, kde bol strategický plán detailne predstavený a začal sa zber pripomienok. Dokopy prišlo vyše 120 pripomienok, ktoré boli vyhodnotené.

Takmer 700-stranový dokument je rozdelený do dvoch častí – analytická časť a strategická časť. Finálna verzia plánu Bratislava 2030 je zverejnená na www.bratislava2030.sk.