Malý schod, veľká prekážka – mesto bez bariér vzniká postupne
Vyšší obrubník, zaparkované auto na chodníku či chýbajúci hmatový pás môžu byť detailom, ktorý si väčšina ľudí ani nevšimne. Pre človeka na vozíku alebo so zrakovým znevýhodnením to však môže byť bariéra, cez ktorú sa nemusí dostať.
Bratislava a Metropolitný inštitút preto postupne menia spôsob, akým sa navrhujú ulice, priechody, zastávky aj mestské budovy. O tom, čo znamená mesto prístupné pre všetkých, diskutovali odborníčky z MIB, magistrátu aj ľudia so zdravotným znevýhodnením na ďalšom MIB Talku v TU-BA.
Dlhé roky boli mestské ulice vnímané predovšetkým ako priestor pre dopravu. Ešte donedávna bolo hlavným cieľom navrhovať ulice, aby prechod autom cez ne bol bezproblémový a plynulý. Na chodcov a cyklistov sa už myslelo menej. Dedičstvom sú široké cesty takmer v strede mesta, cez ktoré je ťažké prejsť pešo.
Dnes sa tento pohľad a s ním aj mestotvorba menia. Pri navrhovaní ulíc sa do centra pozornosti dostávajú čoraz viac chodci, deti, seniori a seniorky, ľudia na vozíku či rodičia s kočíkmi. Chôdza totiž spája všetky skupiny ľudí.
„V podstate každý z nás je chodec. Aj keď ideme autom, musíme z neho vystúpiť a prejsť nejakú časť pešo a chceme to zvládnuť bezpečne,“ zdôraznila architektka Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB) Lucia Grigová. Bezpečná ulica má byť podľa nej prehľadná, predvídateľná, s primeranou predpísanou rýchlosťou a použiteľná pre všetkých.
Spomaliť autá, uľahčiť pohyb ľuďom
MIB preto ako koncepčný inštitút mesta pripravil princípy a štandardy, ktoré sú návodom pre mesto a zdrojom inšpirácie pre správcov ulíc a ciest – ukazujú, ako možno rekonštruovať a navrhovať ulice bezpečné pre všetkých.
Medzi vhodné prvky na upokojovanie alebo debarierizáciu ulíc patria užšie jazdné pruhy, ochranné ostrovčeky, vysunuté nárožia, zmeny geometrie križovatiek, priečne prahy či zmeny povrchu vozovky. Významným prvkom sú aj vyvýšené priechody, známe aj ako priebežné chodníky, o ktorých bližšie hovorí druhý manuál MIB.
Ich princíp je jednoduchý: chodník pokračuje cez vjazd v rovnakej výške, takže chodec nemusí schádzať cez obrubník. Naopak vodič musí prekonať vyvýšenú plochu, spomaliť a venovať väčšiu pozornosť ľuďom v priestore. Jedno opatrenie tak súčasne upokojuje dopravu aj odstraňuje bariéru.
Ako spomenula Mária Pružincová z oddelenia tvorby ulíc MIB, podobné prvky nie sú len v manuáloch, ale už sa aj aplikujú do projektov rekonštrukcií mestských ulíc. „Zmeny už možno vidieť napríklad na Vazovovej, Pražskej, Dunajskej, 29. augusta, Štefanovičovej, Jeséniovej či Zochovej ulici. Mesto upravuje križovatky, skracuje vzdialenosti, ktoré musí chodec prejsť cez vozovku, dopĺňa ochranné ostrovčeky, hmatové prvky a vytvára nové chodníky tam, kde predtým chýbali,“ vysvetlila.
Bariéra môže mať pár centimetrov
Bariéra môže byť pre každého niečo iné. Pre malé dieťa parkovisko plné zaparkovaných áut, kde dobre nevidieť, pre nevidiaceho križovatka bez zvukovej signalizácie, pre človeka na vozíku aj obyčajný schodík, príliš strmá rampa alebo rozbitý asfalt na chodníku. „Bežný človek si takúto bariéru ani nevšimne, je pre neho samozrejmosťou, že ju prekoná,“ povedala Anna Pivková z oddelenia sociálnej podpory pre seniorov a ľudí so znevýhodnením, hlavného mesta Bratislava, ktorá je sama na vozíku.
Pri bezbariérovosti podľa nej nestačí upraviť jeden bod. Dôležitá je súvislá trasa – chodník, priechod, zastávka aj cieľová budova musia fungovať spolu. Ak zostane bariéra na jednom mieste, človek sa do cieľa nemusí dostať vôbec.
„Mesto nemá v kompetencii poskytovať nejaké dávky alebo pomôcky zdravotne znevýhodneným, ale má jednu veľkú kompetenciu a to je tvorba prístupného mesta. Tak, aby bolo prístupné pre všetkých, bez ohľadu na vek, zdravotný stav, nejakú životnú situáciu atď. A na to slúži metóda univerzálneho navrhovania,“ vysvetlila počas prednášky v TU-BA.
Práve na postupnom odstraňovaní bariér pri vstupoch do mestských budov a v ich okolí aktuálne pracuje oddelenie sociálnej podpory pre seniorov a ľudí so znevýhodnením, na ktorom Anna pracuje. Zároveň poskytuje poradenstvo alebo akýsi audit štandardov prístupnosti v mestských projektoch.
Okrem toho mesto Bratislava vypracovalo mapu bezbariérovosti, ktorá je verejne prístupná a postupne sa rozširuje. Poskytuje podrobné informácie o úrovni bezbariérovosti jednotlivých mestských budov aj v závislosti od miery znevýhodnenia konkrétneho klienta.
Bratislava cez bielu palicu, uši a nohy
Za posledných šesť rokov sa podľa údajov od oddelenia správy a údržby ciest v Bratislave podarilo úplne debarierizovať približne 680 objektov. Mesto postupne sprístupňuje aj úrady, kultúrne inštitúcie, športoviská či zastávky. Využíva rampy, výťahy, senzorové dvere, bezbariérové toalety, hmatové prvky či upravené nástupné hrany.
Aké sú detaily a správne riešenia na úplnú debarierizáciu ulíc a budov dôležité, vysvetlila na MIB Talk Dušana Blašková z Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska. To, čo môže v projektovej dokumentácii vyzerať ako nepodstatný detail, sa najlepšie ukáže pri každodennom používaní mesta. Nevidiaci totiž mesto vnímajú úplne inou optikou: „Cez bielu palicu, uši, nohy, nos a všetky ostatné zmysly,“ vysvetlila.
Ako hovorila na MIB Talk, nevidiaci sa trasy učia naspamäť, prechádzajú si ich najprv so sprievodcami alebo inštruktormi, využívajú rôzne aplikácie, až potom sa odvážia ísť sami. Na mieste sa potom opierajú o hmatové orientačné prvky ako sú vodiace línie, varovné pásy, reliéfne alebo zvukové prvky.
Problém je podľa Dušany Blaškovej najmä, ak sa mesto mení príliš často. Pri rekonštrukciách, neoznačených výkopoch alebo vtedy, keď sa hmatové prvky nenachádzajú tam, kde ich človek očakáva. Prekážkou orientácie v priestore môže byť aj hluk či dážď, pretože sťažujú nevidiacemu človeku orientáciu podľa zvuku, zlé počasie či naopak, príliš tichá ulica, bez ľudí, ktorí by mohli nevidiacemu poradiť.
Dôležité je preto mať na pamäti a aplikovať všetky prvky bezbariérovosti už pri tvorbe projektov. Bratislavský magistrát spolupracuje s organizáciami zastupujúcimi ľudí s pohybovým, zrakovým, sluchovým či intelektuálnym znevýhodnením a projekty posudzuje z hľadiska štandardov prístupnosti.
Podľa Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska by pomohlo, keby mali organizácie združujúce zdravotne znevýhodnených na Slovensku zákonom stanovenú možnosť vyjadrovať sa k projektom a dávať záväzné stanoviská – to by výrazne napomohlo univerzálnemu navrhovaniu lokalít.
Mesto pre všetkých je proces
Univerzálne prístupné či bezbariérové mesto nevznikne hneď, jednou rekonštrukciou ani jedným manuálom. Podľa Anny Pivkovej je to postupný a dlhodobý proces, v ktorom sa učia projektanti, realizátori aj samotní používatelia, ako robiť mesto lepším pre všetky skupiny obyvateľov, najmä tie zraniteľné.
Podľa nej Bratislava urobila za posledné roky výrazný posun, hoci nie všetky riešenia sú dokonalé na prvýkrát. Najefektívnejšie je myslieť na prístupnosť už v projektovej dokumentácii – dodatočné opravy sú technicky aj finančne náročnejšie.
Cieľ je pritom jednoduchý: aby sa po meste mohol bezpečne a čo najviac samostatne pohybovať každý. Pretože bezbariérové mesto nie je mestom pre úzku skupinu ľudí. Je mestom, ktoré funguje lepšie pre nás všetkých.
Okolie ZŠ s MŠ Jeséniova a otočiska na Kolibe prešlo komplexnou úpravou
Doprava na Kolibe v okolí ZŠ Jeséniova bola pre žiakov ZŠ a MŠ Jeséniova aj ostatných chodcov nebezpečná. Autá chodili rýchlo, deti často vystupovali...
Bezpečné ulice pre všetkých. Nový manuál prináša návod, ako ich navrhovať
Bezpečné ulice sú predpokladom dobrého života v meste. Ako vyzerá bezpečná ulica a ako také ulice v Bratislave tvoriť? Na to odpovedá ďalší manuál ver...
Ako vrátiť rieke slobodu a ľuďom rieku – spoznajte Bratislavský dunajský park
Príroda nám aj toto leto pripomenula svoju silu. Niekde vo forme záplav alebo požiarov, v Bratislave bolo sucho také výrazné, že vysychali aj dodnes z...