Bratislava hostila jedinečnú konferenciu Start with Children 

Posledné májové dni žila Bratislava diskusiami o lepších mestách pre deti. Na dvojdňovom samite Start with Children v Starej tržnici, ktorého spoluorganizátorom bol aj Metropolitný inštitút Bratislavy, sa predstavilo viac ako 50 expertov a expertiek na urbanizmus a plánovanie miest. Vypočuť si ich prišlo vypredané publikum.

„Ak sa opýtate ľudí, čo je pre nich tá najdôležitejšia vec na svete, každý rodič povie, že jeho deti. Keď sa potom pozriete na ich výdaje, ľudia sú šokovaní, koľko v skutočnosti míňajú na auto a koľko na deti,“ priblížil svoje skúsenosti Erion Veliaj, primátor albánskej metropoly a jeden z hlavných spíkrov na konferencii. 

Možnú zmenu ukázal na príklade najväčšieho námestia Tirany, ktoré bolo predtým synonymom rušnej križovatky ciest. Dnes je tam pešia zóna, centrum je miestom stretnutí a konania veľkých podujatí. Nešlo to podľa jeho slov bez odporu a doteraz sa v meste konajú pravidelné protesty. „Byť primátorom nie je populárny job, ale ak veríte, že to robíte pre ďalšiu generáciu, má to zmysel.“  

Vyberme si, aké mestá chceme  

Priestor pre deti neznamená len budovanie ihrísk v meste. Svetoznámy urbanista a profesor architektúry Jan Gehl uviedol ako príklad Benátky. „Je to mesto, kde nie sú potrebné ihriská, pretože ulice sú ihriskom. Tam, kde je bezpečný a kvalitný verejný priestor, sa deti hrajú úplne prirodzene.“  

Čo teda robí verejný priestor kvalitným? Dostupnosť, dobrý dizajn, blízkosť prírody, ale aj tieň vzrastlých stromov. V panelovej diskusii o tom hovorili David Karásek z firmy mmcité a Meghan Talarowski zo Studio Ludo. „Cieľom je budovať nielen miesta, na ktorých sa radi hráme, ale kde radi sme. Dnes už nie je striktne dané, ako majú veci vyzerať, ako máme sedieť či pohybovať sa v priestore. Samotná infraštruktúra môže byť objektom na hranie, ak má dobrý dizajn.“  

Zmeniť ulice na bezpečné pre ľudí a vybudovať kvalitné verejné priestory nemusí nevyhnutne stáť veľa peňazí. Ako povedala Maria Vassilakou, expertka na urbanizmus a bývalá viceprimátorka Viedne, na začiatok stačia jednoduché opatrenia. „Začnime znížením rýchlostného limitu pre autá a optimalizáciou semaforov.“   

Pri každej rýchlosti sa ľudia správajú inak – pri pešej chôdzi a rýchlosti 5 km/h dokážeme vnímať mesto, ulice a ľudí. Pri 50 km/h, čo je bežný limit v mestách, už strácame prehľad a nehodovosť sa zvyšuje. 

Samit obohatil svojou prednáškou aj Gil Penalosa, urbanista a zakladateľ organizácie 8 80 cities, ktorá tvrdí, že mesto, ktoré je dobré pre 8-ročné dieťa, vyhovuje aj 80 ročnému človeku, a tým zachytáva potreby všetkého obyvateľstva. 

Obecenstvo tiež ocenilo expertku na dopad klímy na ranné detstvo Ankitu Chachra, odborníčku na mestské plánovanie Amandu Burden či Adama Gebriana, propagátora architektúry a spoluzakladateľa pražského Centra architektúry a mestského plánovania, CAMP.  

Mesto pre deti na hlavnom pódiu  

Ulice na hranie, pešibus, školské ulice, taktický urbanizmus aj pavilón na hranie ako jedny z mnohých aktivít projektu Mesto pre deti spoznali diváci vďaka riaditeľke Metropolitného inštitútu Bratislavy, Petre Marko. Vysvetlila, ako môžu aj relatívne malé úpravy vytvoriť markantné zmeny – zo slepého bodu na mape mesta, Námestia slobody, sa takto podarilo urobiť živé miesto plné ľudí. 

„Naším cieľom je, aby si ľudia k Bratislave budovali pozitívny vzťah. Deti sú pre nás dôležité, pretože sú naša budúcnosť. Aj vďaka zohľadňovaniu ich potrieb dokážeme zmeniť svoj pohľad a správanie. Ak sa navyše budeme riadiť tým, čo je dobré pre ne, vytvoríme svet, ktorý je dobrý pre všetkých,“ pripomenula Petra Marko záver samitu a zároveň poslanie Metropolitného inštitútu Bratislavy.