Bratislava 2050

Bratislava sa mení a napreduje. Hľadá svoju novú tvár a je každým dňom modernejšia.  

Chceme pre Bratislavu tú najlepšiu budúcnosť – aby bola fungujúcim, bezpečným, zeleným mestom s kvalitnými verejnými priestormi a dopravou. 

V novom Metropolitnom územnom pláne hlavného mesta SR s názvom Bratislava 2050 takéto mesto plánujeme. 

Metropolitný územný plán Bratislavy je strategický dokument, ktorý pretavuje spoločné uvažovanie o budúcnosti mesta do súboru záväzných pravidiel.    

Územný plán hovorí o tom, v ktorej časti bude centrum mestskej štvrte, kde bude park a kde bude mať hlavné slovo výroba.  

Bratislava 2050 udáva smer ďalšieho rozvoja mesta, chráni hodnotnú mestskú zeleň, voľnú krajinu, vodné toky, ako aj hmotné kultúrne dedičstvo.   

Je spoločenskou dohodou, dôraz kladie na verejný záujem. 

Bratislava 2050 je plánom budúcnosti nášho hlavného mesta.   

Cieľom nového územného plánu je rozvíjať Bratislavu ako kompaktné, udržateľné, polycentrické mesto krátkych vzdialeností s fungujúcou dopravou, kvalitnými verejnými priestormi a zeleňou. Ako ekologicky, ekonomicky a sociálne udržateľné mesto, odolné, dostupné a starostlivé. 

Mesto, kde máte poruke všetko, čo potrebujete, v pešej vzdialenosti – veľké krásne parky, dobre vybavené sídliská, moderné školy, dostupné sociálne a zdravotné služby aj zastávku električky.

Mesto, v ktorom budete radi žiť.   

Kompaktné mesto  – Staviame v meste, chránime okolitú krajinu  

Hoci sa to na prvý pohľad prieči logike, najbližšie k človeku je kompaktné mesto. Ľuďom sa najlepšie žije tam, kde je primeraná hustota obyvateľstva, vysoká koncentrácia služieb, dobre fungujúca ekonomika, aj dobrá dopravná infraštruktúra. V Bratislave je stále veľa brownfieldov, nevyužívaných území, ktoré skrývajú ostatný potenciál.   Premenou zanedbaných častí mesta môžu vzniknúť nové obytné štvrte či centrá mestského života, ale aj príjemné ulice so živým parterom s dodržanou stavebnou a uličnou čiarou. Rozvíjaním mesta dovnútra zároveň chránime okolitú krajinu a ornú pôdu. 

Funkčne zmiešané mesto – Všetko mám poruke 

Mestské štvrte by mali svojou ponukou a vybavením naplniť základné potreby človeka. Človek aj rodina by mali mať v pešej dostupnosti všetko poruke – školu, prácu, lekára, poštu, obchody, športoviská či inú potrebnú občiansku vybavenosť.   

Polycentrické mesto – V mojej štvrti to žije 

V každom meste sa život odohráva hlavne v centre. Aj mestské časti majú mať svoje živé centrá. Ľudia v nich spomalia, pristavia sa,  nájdu to, čo potrebujú pre svoj život. Radi v nich trávia čas so svojimi susedmi a komunitou. 

Kvalitné verejné priestory – Cítim sa dobre vo svojom parku či na námestí   

Dobré mesto by malo ponúkať previazanú a ľahko dostupnú sieť kvalitných, čistých, bezbariérových, bezpečných a príjemných verejných priestorov, ktoré sú kľúčové pre pobyt a stretávanie sa ľudí všetkých vekových skupín. Práve útulné námestia, parky, ale aj ulice, skejtparky či posedenia v prírode pomáhajú vytvárať vzťah ľudí k miestu a mestu.  

Dostupné mesto – Pohybujem sa po meste príjemne a plynulo 

Podmienkou kvalitného mesta je fungujúca, dopravná a kvalitná sieť pre pešiu, cyklistickú, automobilovú a verejnú dopravu. Nielen ľudia dochádzajúci do mesto ocenia verejnú dopravu napojenú na železničnú sieť terminálmi integrovanej osobnej prepravy (TIOP). Doprava v meste sa musí rozvíjať aj s ohľadom na ochranu životného prostredia. Nosným dopravným systémom Bratislavy je električková doprava.  

Zelené mesto – Žijem v zelenom a zdravom meste   

Bratislava je bohatá na zeleň, je obklopená Karpatami, leží na Dunaji. Chrániť a starať sa o tento vzácny dar je našou zodpovednosťou aj pri plánovaní mesta. Musíme reagovať na dopady klimatickej krízy podporou zeleno-modrých opatrení. Kvantita, ale najmä kvalita zelene má priamy dopad na ľudí. Potrebujeme kvalitnú zeleň vo svojom bezprostrednom okolí, v parku, ale aj vo voľnej krajine a širšom okolí.  

Mesto územným plánom určuje pravidlá pre celé svoje územie. Nielen pre zastavané lokality, ale aj pre zeleň, poľnohospodársku a prírodnú krajinu v rámci administratívnych hraníc mesta.   

Ako má územný plán vyzerať a čo rieši? 

Mierka grafickej časti je 1 : 10 000. Územný plán mesta vzhľadom na túto podrobnosť spracovania nerieši jednotlivé pozemky, ani každú budovu samostatne.   

Územný plán popisuje územie na úrovni celkov, ktoré spájajú podobné funkcie. Tieto priestorovo-funkčné celky, doposiaľ známe ako funkčné plochy, majú veľkosť od mestských blokov až po celé štvrte. Tvoria základné členenie územia mesta.    

Samotnú výstavbu či využitie pozemkov určujú regulatívy. Technické regulatívy predpisujú jednotlivým celkom napríklad formu zástavby, podiel zelene alebo funkciu. Tým pádom tvoria rámec aj pre všetky pozemky a budovy, ktoré sa v nich nachádzajú.   

Prečo ho potrebujeme?

Bratislava sa v súčasnosti riadi územným plánom z roku 2007, ktorý nedokáže dostatočne reagovať na neustále sa meniace podmienky rozvoja mesta a mestských častí. Tento problém aktuálne riešia zmeny a doplnky, ktoré sa prijímajú v jednotlivých balíkoch.   

Od roku 2024 je účinný nový zákon č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní, ktorý hovorí, že mestá si musia obstarať nový územný plán do roku 2032.    

Potreba pripraviť a vypracovať nový Metropolitný územný plán hlavného mesta SR Bratislavy vyplýva aj z tejto legislatívy.      

Kto ho tvorí? 

Metropolitný územný plán mesta alebo Bratislavu 2050 zabezpečuje orgán územného plánovania, ktorým je hlavné mesto SR Bratislava. Obstarávateľom Bratislava 2050 je útvar hlavného architekta mesta, garantom hlavný architekt mesta. Spracovateľom je Metropolitný inštitút Bratislavy, v ktorom sa tvorí tím skúsených odborníčok a odborníkov v oblasti architektúry, urbanizmu, územného plánovania, enviromentalistiky či dopravy, ktorí budú pripravovať prvý návrh územného plánu.   

Samozrejmosťou je široká spolupráca naprieč sektormi. Plánovanie budúcnosti mesta sa bude diať aj pomocou participácie odbornej a širokej verejnosti. Územný plán by tak mal byť  výsledkom dialógu medzi všetkými aktérmi. 

Kedy bude? 

Podľa nového zákona o územnom plánovaní je potrebné schváliť nový metropolitný územný plán mesta do roku 2032.   

Prvým dôležitým míľnikom bude príprava zadania. Zadanie je textový dokument, ktorý všeobecne hovorí o tom, čo má územný plán riešiť. Jeho znenie budeme konzultovať s príslušnými orgánmi, odborníkmi aj širokou verejnosťou. Zadanie bude následne upravené do finálneho znenia.  

Finálne znenie zadania so zapracovanými pripomienkami, ako aj samotný územný plán v ďalšej fáze, bude schvaľovať mestské zastupiteľstvo. 

Časová os  

Príprava územného plánu je proces, ktorý trvá niekoľko rokov – vychádza z množstva dát a odborných podkladov o demografii a území, zároveň z odborných stanovísk príslušných úradov a inštitúcií, a v neposlednom rade aj z pripomienok obyvateľstva.  

V roku 2025 pokračujeme spracovaním jednotlivých územnoplánovacích podkladov, medzi ktoré patrí napr. demografická prognóza, prognóza životného prostredia, urbanistická štúdia brownfieldov, urbanistická štúdia výškového zónovania či jednotlivé generely. Prostredníctvom nich popisujeme existujúci stav, zároveň prognózujeme a dimenzujeme budúce potreby v jednotlivých oblastiach rozvoja mesta.   

Územný plán spája prítomnosť a budúcnosť – kombinuje aktuálne dáta s čo najpresnejšími odhadmi budúcnosti.   

Budúcnosť Bratislavy tvoríme už dnes. Chceme ju tvoriť spoločne s vami.   

Zaujíma vás, či Bude Bratislava v roku 2050 miliónové mesto? Prečítajte si monografiu Bratislava 2050Demografický potenciál, sociálna a ekonomická geografia – scenáre rozvoja hlavného mesta SR Bratislavy do roku 2050.