Bratislava 2050
Budúcnosť hlavného mesta
Ako bude vyzerať Bratislava v roku 2050? Ktorým problémom bude hlavné mesto čeliť? Koľko obyvateľov bude mať? Musí sa pripraviť na starnutie obyvateľstva? Alebo bude potrebovať viac predškolských zariadení?
Monografia Bratislava 2050 s podtitulom Demografický potenciál, sociálna a ekonomická geografia – scenáre rozvoja hlavného mesta SR Bratislavy do roku 2050 odpovedá na tieto otázky a otvára zároveň tému prípravy nového územného plánu.
Bratislava 2050 je unikátny dokument, zameraný na profilovanie Bratislavy, odolného mesta 21. storočia. Je podkladom dlhodobého rozvoja hlavného mesta Slovenskej republiky a je prvou zo štyroch plánovaných monografií, ktoré môžu byť vnímané aj ako územné štúdie.
Čo monografia obsahuje?
Monografia Bratislava 2050 je dokument, ktorý obsahuje demografickú analýzu a prognózu o rozvoji hlavného mesta. Publikácia pracuje s piatimi rôznymi scenármi vývoja Bratislavy, z ktorých tri sú prognostické a dva projekčné. Vďaka nim získavame predstavu o predpokladaných problémoch, ktoré môžu vzísť z odhadu o budúcnosti populačného vývoja v hlavnom meste.
Súčasťou monografie je aj sumár s naznačením miery neurčitosti prognózy, faktorov demografického vývoja a zároveň vplyvov demografického vývoja na vybrané kľúčové oblasti urbánneho vývoja. Konkrétne ide o miestnu ekonomiku, trh práce a príjmové nerovnosti, dochádzku za prácou a do školy, dopravu a mobilitu, sociálnu infraštruktúru a sociálnu starostlivosť a bývanie.
Čo a prečo sme skúmali?
Výsledky demografickej analýzy a prognózy poskytujú obraz o demografických vývojových trendoch. Závery skúmania komplexu faktorov ovplyvňujúcich populačný vývoj odkrývajú možné scenáre budúcnosti mesta. Na základe nich môžeme napríklad uvažovať o tom, kde a aká občianska vybavenosť v budúcnosti pribudne. Prognóza skúma niekoľko kľúčových faktorov.
Miestna ekonomika
Ekonomický stav mesta vplýva na počet obyvateľov a obyvateliek a migráciu. Miestna ekonomika a jej sila môže pôsobiť ako magnet a veľmi silný faktor pre ľudí hľadajúcich si prácu alebo lepšie platenú prácu. Hlavné mesto je zároveň centrom vysokoškolského vzdelania, ako aj ekonomickým centrom štátu. Je tu zjavná vysoká pracovná migrácia z celého Slovenska.
V Bratislave žije najviac vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ale akútnym problémom sa stáva zreteľný odliv študentstva a mladých ľudí do zahraničia.
Trh práce a príjmové nerovnosti
Stav trhu práce hovorí o vzdelanosti obyvateľstva, ekonomickom stave a potrebách trhu práce. Prognóza nám napovie, ako bude vyzerať mesto o 30 rokov, a to nielen populačne, ale aj vekovo. Tieto predpoklady ovplyvňujú aj jednotlivé pracovné odvetvia.
Dochádzka za prácou a do školy
Pohyb obyvateľstva v rámci mesta, jeho zázemia, prípadne vzdialenejšieho územia je dôležité sledovať, pretože ide o kľúčovú súčasť života mesta. Prognóza má potenciál odhaliť časti mesta, ktoré sa budú vyvíjať rastovo, a teda bude sa v nich ponuka pracovných miest alebo školských kapacít koncentrovať, alebo, naopak, ponuka bude nedostatočná a tieto oblasti budú trpieť istým nedostatkom.
Doprava a mobilita
Pre mesto je dôležité poznať dopravné toky, mobilitu, ale aj mieru využívania jednotlivých dopravných systémov. Prognózovanie dopravy je však pomerne náročné, pretože chýbajú podrobné dáta. Preto táto časť monografie skôr sumarizuje očakávané trendy vývoja mobility, a to na základe viacerých štúdií, ktoré vyšli v poslednom období a ktoré zohľadňujú najnovšie spoločenské, dopravné, technologické i ekonomické hľadiská vývoja európskej mestskej mobility.
Sociálna infraštruktúra a sociálna starostlivosť
Školstvo, zdravotníctvo a sociálna starostlivosť spadajú do výhľadovo najvýznamnejších oblastí poskytovania občianskej vybavenosti v meste. V tejto oblasti sú nevyhnutné prognózy počtu obyvateľov a obyvateliek a ich vekovej štruktúry, ktorým je potrebné prispôsobiť jednotlivé zložky občianskej vybavenosti – budovať škôlky, školy, nemocnice a ďalšie zariadenia, prípadne riešiť nedostatok dostavbami a transformáciou existujúcich zariadení.
Bývanie
Rozvoj bývania je kľúčovou témou budúcnosti, a to aj v rámci územného plánovania. Bude pokračovať tak na území mesta, ako aj mimo jeho administratívnych hraníc. Koordinované, dobre moderované riadenie podporujúce okrem žiadanej funkcie bývania aj paralelný rozvoj súvisiacich infraštruktúrnych projektov bude potrebné dôsledne premietnuť aj do sféry územného plánovania.
Na čo slúži dokument Bratislava 2050?
Hlavným dôvodom vzniku monografie je potreba premyslene plánovať mesto a využiť informácie z nej do procesu prípravy nového metropolitného územného plánu hlavného mesta Slovenskej republiky.
Ako vznikala monografia?
Od mája do júla 2022 MIB formuloval zadanie na základe dialógu s odborníkmi a odborníčkami v danej problematike. Od augusta 2022 do januára 2023 spracoval autorský kolektív jednotlivé kapitoly, a to v spolupráci s pracovnou skupinou Sekcie územného plánovania. Zároveň prebiehali priebežné konzultácie s odborníkmi a odborníčkami z Metropolitného inštitútu Bratislavy a zástupcami vybraných oddelení magistrátu. Od februára 2023 do januára 2024 spracoval MIB všetky podklady a následne sfinalizoval publikáciu do konečnej podoby.
Z akých zdrojov monografia vychádza?
Demografická prognóza vychádza z oficiálnych štatistík Štatistického úradu SR, konkrétne zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB). z roku 2021. Východiská a scenáre pritom zohľadňujú najmä trvalo bývajúcu populáciu Bratislavy, ktorá aktuálne ako jediná slúži pre všetky oficiálne výpočty. Množstvo ľudí so zákonom rozoznaným trvalým pobytom v Bratislave je zároveň nižšie ako množstvo ľudí, čo v Bratislave žijú, či do nej denne dochádzajú, prípadne využívajú jej služby. Z hľadiska mestského rozvoja a rozvoja kapacít mestských služieb je preto nutné rátať s určitou odchýlkou a usilovať sa o spresnenie údaja o množstve skutočných užívateľov mesta. Tento údaj je kľúčový aj pre výpočet financovania hlavného mesta.