7 rokov participácie v číslach
Sedem rokov existencie MIB znamená aj viac ako 115 000 obyvateľov zapojených do participácie v rámci širokého spektra projektov. Čo nám vyjde, ak toto veľké číslo premeníme na drobné?
Sedem rokov pomáhame Bratislave počúvať svojich obyvateľov — od dotazníkov po urbanistické prechádzky.
DÁTOVÝ PRÍBEH · OKTÓBER 2026
Jedným z cieľov, s ktorým vznikal Metropolitný inštitút Bratislavy, bolo zahrnúť do plánovania hlavného mesta aj širokú verejnosť a hlasy ľudí. Dobrý projekt je taký, ktorý reaguje na skutočné potreby obyvateľov. Bratislava sa tak stala jednou z prvých samospráv na Slovensku so samostatnou sekciou participácie na Metropolitnom inštitúte Bratislavy (MIB).
AKO POČÍTAME ZAPOJENIE
Rozlišujeme priamu participáciu (workshop, dotazník, vychádzka, rozhovor, infostánok…) a nepriamu participáciu (mapovanie pohybu v území, komunitné podujatia). Priamo sme za sedem rokov zapojili 40 573 ľudí; s nepriamou participáciou celkové zapojenie dosahuje 115 238 ľudí. Dáta vedieme od vzniku sekcie v roku 2019.
01
Kedy a koľko — sedem rokov v číslach
Na začiatku každého procesu prichádza rozhodnutie, či má v konkrétnom projekte zmysel využiť aj participatívne metódy. Ľudí zapájame najmä pri projektoch väčšieho rozsahu, alebo ak ide o citlivé či významné lokality. Participácia je tak súčasťou mnohých mestských projektov, nie však všetkých.
Spoločne sme od roku 2019, na základe zistení od verejnosti, realizovali participáciu k 77 projektom zameraným na konkrétne lokality a k 18 celomestským projektom a stratégiám. Štyri z piatich projektov tak boli lokálne.
Dva roky po vzniku MIB sme v roku 2021 realizovali najviac participatívnych projektov – zapojených bolo až 12 400 ľudí. Následne sme participatívne postupy a prioritizáciu projektov prehodnotili a začali sme aj vzhľadom na kapacity a možnosti implementácie výstupov z participácie určovať, ktoré projekty si vyžadujú participáciu a ktoré nie. Čiastočne do tohto výpočtu vstupuje aj fakt, že prvé použíté metódy boli dotazníky na celomestské témy so širokým rozsahom, preto nastal tento výrazný nárast v prvom období fungovania.
Ďalší vrchol nastal v roku 2023, keď sme spustili program Mesto pre deti, v ktorom bola participácia v samotnom centre programu. Participácia celých skupín obyvateľstva – detí, rodičov, zástupcov školy a komunity.
Míľniky siedmich rokov
2019 – 2021 Vzniká sekcia participácie na MIB, štartujú prvé pilotné prieskumy a najmasovejšia dotazníková vlna.
2022 – 2024 Hlavné mesto implementuje ako súčasť prípravy projektov vyhodnotenie potreby realizácie participácie. Naša sekcia participácie a mestských štúdií MIB sa stáva povinným pripomienkovateľom projektov. Vzniká program Mesto pre deti (pilot na ZŠ Tbiliská, expanzia v spolupráci s UNICEF), vychádza Manuál participatívneho plánovania a socio-priestorového mapovania.
2025 – 2026 Mladí ľudia sa stávajú dôležitou skupinou v plánovaní mesta (YOUth in TU-BA), mesto prvýkrát vyskúša formát občianskeho zhromaždenia (citizen assembly) v projekte AntifragiCity, participácia sa prvýkrát posúva do mierky urbanistickej štúdie (Zimný prístav) a systematicky otvára tému zraniteľných skupín (Mesto (nielen) pre ženy).
Z dát vyčítame
01 Lokalizácia je normou. Z 95 projektov bolo 77 (81 %) zameraných na konkrétne lokality. Najväčšia časť práce dnes nebeží „pre celé mesto”, ale pre konkrétnu ulicu, školu alebo štvrť.
02 Frekvencia metódy ≠ jej dosah. Najčastejšou metódou je workshop (23 %), dotazníkový prieskum je druhý najvyužívanejší (22 %) — no práve dotazníky priniesli 77 % ľudí. Workshopy idú do hĺbky, dotazníky do šírky; systém potrebuje oboje.
03 Kvalitatívny posun je viditeľný v dátach. Od vrcholu 2021 klesli ročné počty zapojených, ale podiel územných formátov (vychádzky, susedské stretnutia, infostánky, workshopy) v mixe rastie. Merateľná aktivita sa presúva od šírky k hĺbke.
02
Aké metódy používame
Využili sme 17+ participatívnych metód — od workshopov, susedských stretnutí a ankiet cez fokusové skupiny, dotazníky a participatívne prechádzky až po infostánky so zberom podnetov. Žiadna metóda nie je univerzálna: každý projekt volí kombináciu podľa témy, územia a skupín, ktoré chceme počuť.
Aké metódy participácie využívame najčastejšie?
Podiel využití metód naprieč projektmi; percentá sú zaokrúhlené. Kategória „Iné” zhŕňa okrajové formáty. Koralové lišty označujú masové formáty, indigové úzkoprofilové (hĺbka a dialóg).
Kým v začiatkoch zvyšovali čísla predovšetkým dotazníky, dnes je najčastejším nástrojom workshop — a výrazný podiel tvoria formáty ,,späté priamo s lokalitou” – prechádzka po ulici, susedské stretnutie, rozhovor. To je presne ten mix, ktorý zodpovedá lokalite práce – v malej štvrti ťažko získame 5 000 respondentov, ale môžeme s menším počtom ľudí rozobrať lokálne témy podrobnejšie.
03
Ako sa nám narátavajú ľudia
Počet ľudí zapojených do priamej participácie – 40 573 nezahŕňa jeden prieskum, ale súčet siedmich rokov a vyše sedemnástich metód. Jeho najväčšia časť — 31 097 ľudí (77 %) — prišlo cez dotazníky. Zvyšných 9 476 vzniklo osobnými formátmi – napr. na workshope sa zúčastní 25 detí, na susedskom stretnutí 40 ľudí, na vychádzke 15. Tieto formáty neprinášajú vysoké čísla, ale presne to, čo dotazník nedá: priamy zážitok z priestoru a konkrétny podnet na konkrétnom mieste. Vďaka lokálnym informáciám môžeme robiť kvalifikovanejšie rozhodnutia.
Priama a nepriama participácia (2019 – 2026)
Nepriama participácia zahŕňa mapovanie pohybu v území a komunitné podujatia, pri ktorých nie je možná presná evidencia osôb.).
Masové celomestské zbery ako v rokoch 2020 – 2021 už v takejto miere nerobíme — a je to zámer. Dnešné projekty zapájajú rádovo stovky, nie desaťtisíce ľudí. V súčtoch to vyzerá ako ústup; v praxi znamená, že každý projekt vchádza do územia s kombináciou metód na mieru — dotazník na dosah, vychádzku a susedské stretnutie na hĺbku.
04
Kde zapájame — mestské časti
Lokálne projekty sme realizovali v 16 zo 17 mestských častí. Rozloženie projektov odráža kombináciu veľkosti časti a objemu mestských zásahov: vo väčších mestských častiach prebieha najviac projektov, lebo tam je najviac príležitostí realizovať participáciu a následne realizovať intervenciu.
05
Príbehy projektov
Tri príbehy, ktoré spolu tvoria škálu dnešnej participácie: jedna škola a jej ulica, celé mesto pri jednom stole a prvýkrát urbanistická štúdia.
ÚPRIMNE: PARTICIPÁCIA ≠ REALIZÁCIA
Medzi participáciou a realizáciou často prejde dlhá doba – od dopracovania projektu, cez rozpočtovanie, projektovanie, inžiniering až po verejné obstarávanie na realizátora. Pre verejnosť, no aj pre špecialistov participácie to môže byť frustrujúce. Niektoré z najrozsiahlejších participácií na projekty Krížna, Grossling aj Rohlík sú dobrým príkladom — projekty sa realizujú len pomaly. Nejde o zlyhanie metódy, ale o reálne limity samotnej participácie: participácia prijíma návrhy od odbornej či laickej verejnosti a dáva im legitimitu, no nezaručuje ich pretavenie do projektov. Ale existuje aj pozitívny príklad — program Mesto pre deti (Prípad 01), kde často po 1. participačnom kolečku nasleduje hneď prvá realizácia.
PRÍPAD 01 · MESTO PRE DETI — LOKÁLNE, HLBOKO, S REALIZÁCIOU
Mesto pre deti — najväčší program s hlasom detí
Viac ako 15 000 ľudí zapojených do programu Mesto pre deti
Program pre bezpečnejšiu cestu detí do škôl a príjemnejšie okolie škôl a škôlok za päť rokov narástol z prvého pilotného projektu na ZŠ Tbiliská — realizovaného v spolupráci s UNICEF — na systémový prihláškový program. V roku 2025 prebehla participácia na 12 školách, v roku 2026 pribudlo ďalších 11 — medzi nimi prvá samostatná materská škola (MŠ Linzbothova) a prvá stredná škola (SŠ sv. Františka z Assisi). Program tak prestáva byť len o základných školách a otvára sa najmenším aj starším deťom.
Práve MpD je dôkazom, že participácia môže byť krátkou trasou od vstupu k zmene: po participačnom kolečku v škole nasleduje minimálne prvá realizácia — zásahy pri konkrétnych školách prichádzajú v priebehu mesiacov, nie rokov. Je to model, ktorý chceme prenášať ako získané know-how aj do ďalších samospráv. (pozri školenia v kapitole 08). Zároveň treba jedným dychom priznať, že intervencie v projekte Mesto pre deti majú často formát menších dopravných intervencií, nejde o veľké nákladné investície, To zásadne pomáha rýchlejšiemu pretaveniu intervencie do mestskej reality.
Správa: 15 000 ľudí zapojených do Mesta pre deti — Report Mesto pre deti (PDF)
PRÍPAD 02 · ANTIFRAGICITY — ÚPLNE NOVÝ FORMÁT PRE CELÉ MESTO
Občianske zhromaždenie o doprave: Čo by pomohlo Bratislave?
Doprava je téma, kde sa názory v meste stretávajú najostrejšie — a tradične ju riešia experti, nie obyvatelia. Projekt AntifragiCity priniesol formát, ktorý mesto dovtedy nepoužilo: občianske zhromaždenie (Citizen Assembly) — Bratislavské fórum, v ktorom sa ľudia o doprave nedorozumievali cez sociálne siete, ale priamo pri jednom stole. Je to posun od prieskumu k deliberácii: nezisťovať, čo si ľudia myslia, ale spolu premýšľať, čo by doprave v Bratislave reálne pomohlo. Výstupom je správa, ktorá sumarizuje zistenia a stáva sa vstupom do ďalšej práce mesta s dopravnou stratégiou — jedným z 18 celomestských projektov a stratégií, ktorých sme za sedem rokov participáciou prepojili s verejnosťou.
Správa: Čo by pomohlo doprave v Bratislave? — Skrátená správa z Bratislavského fóra (PDF)
PRÍPAD 03 · ZIMNÝ PRÍSTAV — PRVÝKRÁT V MIERKE URBANISTICKEJ ŠTÚDIE
Zimný prístav — participácia pre krajinu mesta
Zimný prístav je rozsahom aj rozmerom veľký transformačný projekt, ktorý si vyžaduje riešenie v mierke urbanistickej štúdie — participácia tu prvýkrát vchádza do procesu, ktorý formuje veľkú krajinu mesta, nie jednu ulicu. Zámer sme otvorili verejnosti v štádiu, keď doň ešte bolo možné vstupovať: podnety zo zberu sme zapracovali priamo do podkladov štúdie. Je to ďalšia škála v procese, ktorý sedem rokov formujeme — od školskej ulice, cez celomestské stratégie, až po územie s metropolitným dosahom.
Správa: Správa zo zapojenia verejnosti — Zimný prístav Bratislava (PDF)
ĎALŠIE PROJEKTY
| YOUth in TU-BA (2025) — mládež v diskusiách o rozvoji mesta | Mesto (nielen) pre ženy (2026) — správa o ženách a zraniteľných skupinách vo verejnom priestore (PDF) |
| Hrad Devín (2025) — participácia k významnej pamiatkovej lokalite, projekt realizovaný pre Múzeum mesta Bratislavy | Climathon Bratislava 2025 — klimatické témy s komunitou |
06
Prehľad projektov 2025 – 2026
Výber najdôležitejších projektov posledných dvoch rokov. Vidno na ňom tri vývojové skoky: Mesto pre deti sa otvára materským a stredným školám, participácia si získava miesto pri celomestských témach (doprava, prístav, pamiatky) a prvýkrát sa objavujú formáty deliberácie aj väčší podiel externého financovania.
| 2025 (VÝBER) | 2026 (VÝBER) |
| ZŠ Devín (Mesto pre deti) · ZŠ s MŠ Milana Hodžu (Mesto pre deti) · ZŠ Karloveská (Mesto pre deti) · YOUth in TU-BA · ZŠ K. Brúderovej (Mesto pre deti) · ZŠ s MŠ Cádrova (Mesto pre deti) · ZŠ s MŠ Hargašova (Mesto pre deti) · Spojená škola sv. Rodiny (Mesto pre deti) · ZŠ Trnková (Mesto pre deti) · ZŠ Marie Montessori (Mesto pre deti) · Climathon Bratislava 2025 · ZŠ Dubová (Mesto pre deti) · ZŠ Dr. Ivana Dérera (Mesto pre deti) · ZŠ Bieloruská (Mesto pre deti) · Hrad Devín · AntifragiCity | Zimný prístav · ZŠ Narnia (Mesto pre deti) · SŠ sv. Františka z Assisi (Mesto pre deti) · ZŠ Podzáhradná (Mesto pre deti) · MŠ Linzbothova (Mesto pre deti) · ZŠ Železničná (Mesto pre deti) |
Úplný zoznam projektov s odkazmi na záverečné správy sprístupňujeme na mib.sk.
07
Kam sa participácia posúva
Štyri smery, ktoré naznačujú roky 2025 – 2026. Žiadny z nich nesiaha za väčšími číslami — všetky za hlbším a spravodlivejším zapojením.
01 Hlas zraniteľných skupín
Mesto (nielen) pre ženy otvorilo tému, na ktorú chceme systematicky nadviazať — vidieť verejný priestor aj očami tých, ktorí ho používajú inak a ktorí sa v bežných prieskumoch strácajú.
02 Mládež ako stála súčasť plánovania
YOUth in TU-BA ukázal, že stredoškoláci a vysokoškoláci dokážu pracovať s reálnymi mestskými témami. Platforma pre mládež má z jednorazovej skúsenosti ísť do pravidelného dialógu.
03 Systém Mesto pre deti
Prihláškový program pokračuje ďalšími ročníkmi a novými typmi škôl — a jeho sila je v rytme: participácia, za ktorou hneď krátko na to nasleduje prvá realizácia.
04 Rozvoj cez externé financovanie
Projekty s externým financovaním — napríklad ROUTES — a ďalšie výzvy, do ktorých sme sa zapojili, sa stávajú motorom rozvoja: prinášajú nové témy, partnerov a kapacity, do ktorých môžeme zabudovať participáciu od štartu.
VÝHĽAD AKTUALIZUJEME PRIEBEŽNE · POSLEDNÁ REVÍZIA DÁT: OKTÓBER 2026
08
Zapojte sa
Pozrite sa, čo práve riešime — alebo nám napíšte, čo vás vo vašej štvrti trápi.
Máte podnet alebo sa chcete zapojiť?
Prebiehajúce participácie sú pravidelne aktualizované. Ak vo vašom okolí riešime projekt, môžete sa zapojiť priamo — väčšina aktivít trvá 5 až 15 minút.
TENTO ČLÁNOK JE AJ POZVÁNKOU
Školenia Mesto pre deti pre samosprávy
Sedem rokov skúseností z Bratislavy sme pretavili do školenia pre samosprávy: ako postaviť participáciu okolo školy vo vašom meste — od mapovania školskej cesty a práce s deťmi a rodičmi až po prvú realizáciu. Ukážeme metódy, proces aj poctivé rozprávanie o tom, čo funguje a kde sú nástrahy projektov.
Dáta a správy na stiahnutie
Výber ukážok — ďalšie záverečné správy z participácií sprístupňujeme pre odbornú verejnosť a novinárov.
ČO DÁTA NEZACHYTÁVAJÚ
× Ročné hodnoty zapojenia sú približné (odčítané z interného prehľadu); presný súčet priamej participácie je 40 573.
× Nepriama participácia (odhad 74 665 ľudí) zahŕňa podujatia a mapovania, pri ktorých nie je možná presná evidencia osôb.
× Prehľad projektov 2025 – 2026 je výber najdôležitejších projektov, nie kompletný zoznam.
× Percentá metód sú zaokrúhlené; kategória „Iné” zhŕňa viacero okrajových formátov.
O sekcii participácie a mestských štúdií: https://mib.sk/organizacna-struktura/participacia-a-mestske-studie/