Urbanistická štúdia viníc

Plochy vinohradov ako špecifický krajinný typ je potrebné chrániť, aby ostal zachovaný krajinný obraz mesta, ktorý je typický aj z hľadiska histórie regiónu. 

Aktuálne MIB v spolupráci s Hlavným mestom SR Bratislava pripravil návrh zadania Urbanistickej štúdie viníc na území hlavného mesta SR Bratislavy, ktorý môžete pripomienkovať do 31.3.2022 (vrátane). Viac info nájdete tu.

Ako nám UŠ pomôže ochrániť vinice?

Urbanistická štúdia bude slúžiť ako podklad pre návrh zmien a doplnkov Územného plánu mesta a zároveň ako podklad pre nový územný plán. Vychádzať bude zo záväzných regulatívov týkajúcich sa ochrany vinohradov a krajinného obrazu mesta, ktoré vyplývajú z územnoplánovacej dokumentácie regiónu a územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy. Bude sa primárne zaoberať identifikáciou stavu v území, možnosťami ochrany a zachovania, prípadne znovuobnovenia ucelených plôch vinohradov.

Zároveň sa budeme v štúdii zaoberať aj možnosťami obnovy a rozšírenia pestovania viniča, prípadne aktivitami spojenými s rekreáciou a podporou cestovného ruchu súvisiacimi s pestovaním hrozna a produkciou vína.

Cieľom riešenia urbanistickej štúdie je predovšetkým:  

• rešpektovať a zachovať riešené územie ako súčasť historického krajinného obrazu mesta,  
• minimalizovať urbanizačné zásahy v riešenom území – ako základné východisko pre udržateľný územný rozvoj mesta,  
• rešpektovať a chrániť súvislé plochy vinohradov a viníc ako prvkov územného systému ekologickej stability,  
• rozvíjať riešené územie ako nezastavané územie mesta s využívaním na rôzne formy poľnohospodárskej produkcie s prevahou produkčných vinohradov a tzv. mäkkých foriem rekreácie a cestovného ruchu (kultúrno-poznávacie aktivity, agroturistika, prírodný turizmus, cykloturistika),  
• rešpektovať, revitalizovať a rozvíjať pás vinohradov, ako aj záhrady, sady, solitérne dreviny, stromoradia, záhrady v poľnohospodárskej krajine, drobné vodné toky, odvodňovacie žľaby a kanály na úpätí lesného masívu Malých Karpát medzi urbanizovaným územím mesta a prírodným prostredím,  
• navrhnúť a definovať spôsob a formu využitia pre stabilizované a rozvojové plochy viníc.  

Riešené územie

Predstavujú prevažne plochy stanovené v územnom pláne pre funkčné využitie vinice (kód funkcie 1202), lokalizované v katastrálnom území mestských častí Devín, Nové Mesto, Rača a Vajnory.

Participatívny proces pri tvorbe zadania

Tvorba zadania prebiehala formou workshopov za účasti odborných oddelení magistrátu hlavného mesta, zástupcov mestských organizácií, lokálnych vinárov a zástupcov odborných oddelení mestských častí. Súčasťou procesu bol aj dotazníkový prieskum pre odbornú a zainteresovanú verejnosť.

Ciele participácie:

• získanie dáta o území a vnímaní riešenej problematiky a územia na úrovni mesta a jeho organizácií  
• získanie dát a informácií od odbornej verejnosti (vinári, vinohradníci, zástupkyne a zástupcovia relevantných mestských častí Bratislavy, zástupcovia Zväzu vinárov a vinohradníkov, zástupca MPSR, zástupca MŽP SR)  
• spresnenie zadania pre externého spracovateľa UŠ viníc na území hlavného mesta SR Bratislavy.  

Krátko o tradícii vinohradníctva

Vinohradnícka krajina zrkadlí a spoluvytvára kultúrno-historický vývoj územia Bratislavy ako mesta s významnou vinohradníckou a vinárskou tradíciou. Historické pramene spájajú pestovanie viniča s keltským obyvateľstvom, ušľachtilejších odrôd viniča s obdobím prítomnosti Rimanov na našom území v 1. – 4. storočí a historicky doložené informácie o pestovaní viniča v Bratislave siahajú do 9. storočia, do obdobia Veľkej Moravy. Pestovanie viniča zohralo takú významnú úlohu pri rozvoji Bratislavy, že sa stalo jedným z podnetov na udelenie titulu slobodného kráľovského mesta a s tým spojených výsad.  

Cenné dedičstvo kultúrnej poľnohospodárskej krajiny s pôsobivou priestorovou kompozíciou vinohradov a produkcia kvalitného vína na území mesta majú nezanedbateľný environmentálno-ekonomický význam. Podpora vinohradníctva a vinárstva znamená aj rozvoj iných odvetví na území mesta – gastronómie, agroturistiky, rekreácie, cykloturistiky, wellness, vzdelávania a pod. V širších územných vzťahoch vplýva rozvoj viníc  na celý rad ekosystémových služieb s komplexným vplyvom na zdravie a kvalitu života obyvateľov mesta – napríklad vplyvom na mestskú klímu, na zvyšovanie biodiverzity a na rozvoj rekreačných aktivít. 

Od 90. rokov minulého storočia so znepokojením vnímame upadajúci záujem o pokračovanie tradícií vinohradníctva a vinárstva na území mesta. Súčasný stav území využívaných pôvodne pre pestovanie viniča svedčí o zmene záujmov vlastníkov vinohradov a súvisí s celým radom hospodársko-spoločenských a právnych pomerov. Hlavný cieľ urbanistickej štúdie preto spočíva vo vytvorení komplexnejšieho súboru zásad, princípov a regulatívov pre podporu rozvoja bratislavských viníc ako súčasti územia jednej zo šiestich evidovaných vinohradníckych oblastí slovenského vinohradníckeho regiónu – Malokarpatskej vinohradníckej oblasti.