Odborná porota udelila prvé miesto kolektívu zloženému z krajinnej architektky Magdaleny Horňákovej z ateliéru DUMA, architekta Zdeňka Sendlera a architektky Lucie Radilovej. Predložené portfólio podľa porotcov spĺňa najvyššie kvality a skúsenosti pre nastavenie koncepčného rozvoja tohto navštevovaného parku. Víťazi súťaže začnú s MIB spolupracovať na štúdií, ktorá prinesie víziu pre park s rozlohou 37,5 hektára. Budúca vízia má zohľadňovať adaptáciu na klimatickú zmenu, bezbariérovosť, koncepčný rozvoj zelene či lepšie zapojenie rieky do života ľudí v meste. Ide o významný krok k tomu, aby sa Sad Janka Kráľa stal ešte príjemnejším oddychovým miestom pre Bratislavčanov a Bratislavčanky.

Metropolitný inštitút Bratislavy prostredníctvom verejnej súťaže našiel skúsený tím odborníkov pod vedením krajinnej architektky Magdaleny Horňákovej z ateliéru DUMA, ktorý navrhne, ako rozvíjať obľúbené miesto pri Dunaji. Víťazný tím architektov má za sebou realizáciu projektov obnovy parkov na Slovensku a v Českej republike. Ateliér DUMA sa podieľal na projekte revitalizácie areálu Kamenný mlyn v Trnave. Dvojica Sendler-Radilová spolupracovala na úprave parku Budúcnosť v Havlíčkovom Brode. Zdeněk Sendler je taktiež spoluautor revitalizácie Parku Boženy Němcovej v Karvinej.  

Podľa odbornej poroty predložené portfólio kolektívu autorov reprezentuje najvyššie kvality a skúsenosti pre plnenie zadania revitalizácie Sadu Janka Kráľa.

„Teším sa, že sa nám podarilo nájsť kvalitného partnera pre vypracovanie štúdie, ktorá významne pomôže ďalšiemu rozvoju Sadu a Tyršáku. Našou snahou je podchytiť a správne nasmerovať rozvoj parku do ďalších desaťročí. Spolupráca s víťazmi štúdie naštartuje ďalšiu systematickú obnovu tejto celoslovensky významnej lokality, aby na seba racionálne nadväzovali dielčie rekonštrukcie, výsadba novej zelene, ale aj lepšie zapojenie povodia Dunaja do života v meste,“ povedal Marek Harčarík, riaditeľ Sekcie súťaží z Metropolitného inštitútu Bratislavy.

Čo sa očakáva od víťazného tímu

Sad Janka Kráľa so susediacim Tyršovým nábrežím navštívia denne stovky ľudí. Ide o obľúbené miesta rodičov s deťmi, športovcov, seniorov či turistov, ktorí majú odtiaľto panoramatický výhľad na hrad či historické centrum. Mať uprostred hlavného mesta celistvú zeleň v priamom kontakte s vodnou plochou je veľká výhoda, z ktorej profitujú všetci obyvatelia mesta. 

Zámerom mesta je preto vytvoriť komplexnú koncepciu rozvoja Sadu Janka Kráľa a Tyršovho nábrežia. Od štúdie, ktorú vypracuje víťazný tím, sa očakáva, že ponúkne ucelený pohľad na ďalší rozvoj územia a také riešenia, ktoré zohľadnia všetky jeho vrstvy. Štúdia sa má skladať z dvoch častí – zo štúdie realizovateľnosti a krajinársko-urbanisticko-ekologickej štúdie.

Odborníci a odborníčky nadviažu na už vypracovanú urbanistickú štúdiu Bratislavského Dunajského Parku, a tiež stratégiu rozvoja definovanú v dokumente Bratislava 2030.  

Štúdia má tiež pracovať s vývojom územia v budúcnosti – aby navrhované zásahy reagovali na riziká vyplývajúce z klimatickej zmeny a zmiernili jej dopady. Nová výsadba má podporovať biodiverzitu flóry a fauny. Dôležitou požiadavkou je podporiť rozvoj zeleno-modrej infraštruktúry. V štúdii bude snaha podporiť interakciu ľudí s riekou, aby park dostatočne interagoval so susediacim Dunajom. Blízkosť rieky totiž významne dotvára atmosféru celého riešeného územia. 

Dopyt po komplexnej štúdii vzniká aj z dôvodu budúcej výsadby zelene, pretože mnohé zo súčasných stromov (niektoré z nich pochádzajúce ešte z doby vzniku parku) dožívajú a začínajú byť pre návštevníkov/čky nebezpečné. Vzniknúť má preto jasný plán pre výsadbu nových stromov, ktoré v takýchto prípadoch nahradia dožívajúce jedince.            

Štúdia má tiež zohľadniť fakt, že rôzne časti parku majú odlišnú identitu či funkciu. Kým Tyršovo nábrežie za posledné roky ožilo vďaka spoločenským podujatiam, centrálna časť parku je skôr pokojnejšia a ľudia ju vyhľadávajú kvôli oddychu. Vítané bude také programové a prevádzkové riešenie, ktoré zodpovedá nárokom 21. storočia a parku s celomestským významom a rešpektuje historické hodnoty parku. Medzi tie patrí prírodno-krajinárska kompozícia, ktorá sa vzťahuje na výsadbu stromov alebo iné krajinárske zásahy z prvých etáp vývoja parku – napríklad existujúce stromy ako pozostatky pôvodného lužného lesa, Protinapoleónsky val či centrálny východno-západný priehľad, ktorým je súčasná centrálna lúka.

Návštevníci a návštevníčky chcú zeleň a kľud

V období rokov 2021 až 2022 zastrešil Metropolitný inštitút Bratislavy participáciu s návštevníčkami a návštevníkmi v tomto území. Z jej výsledkov vyplynulo, že ľudia SJK najčastejšie vyhľadávajú a oceňujú pre jeho oddychovú funkciu a množstvo zelene. Obávajú sa najmä úbytku zelene, boli by proti prípadnej výstavbe či komercionalizácii priestoru. Rovnako rezonoval dopyt po zlepšení bezbariérovosti, aby sa po parku lepšie pohybovalo aj ľuďom so zdravotným znevýhodnením. Všetky tieto požiadavky sú zohľadnené v zadaní a štúdia sa nimi bude zaoberať. 

Za posledné obdobie sa v parku udialo mnoho väčších či menších zásahov, ktoré skrášlili a sfunkčnili tento exponovaný verejný priestor. Vlani v parku pribudlo nové osvetlenie, takmer 200 nových bratislavských lavičiek a 150 nových smetných košov, Cvičko pri Moste SNP aj na Tyršáku. Upravilo sa okolie Pamätníka obetiam extrémizmu a komplexnou rekonštrukciou prešli aj podzemné verejné toalety.

Napredujú aj práce na novom skate parku pod Mostom SNP. Tiež sa už začalo s obnovou objektu bývalej správy parku, ktorý donedávna slúžil ako nočný salón. Už v tomto roku tu vznikne pre návštevníkov/čky cenovo dostupné bistro s bezbariérovými verejnými toaletami.

The post Sad Janka Kráľa je bližšie k obnove. Víziu vytvorí MIB spolu s česko-slovenským tímom odborníkov appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Sad Janka Kráľa je obľúbeným oddychovým miestom pre Bratislavčanov a Bratislavčanky. Metropolitný inštitút Bratislavy chce aj do budúcna tento park v dotyku s centrom mesta rozvíjať. Po skultivovaní okolia Pamätníka obetiam extrémizmu, výmene vyše 200 lavičiek v súlade s pravidlami nášho manuálu, pokračujú práce aj na obnove budovy s bistrom a zázemím pre správcu parku. MIB postupuje aj v ďalších koncepčných krokoch. Vychádzame z participácie s obyvateľmi a nadväzujeme na odbornú urbanistickú štúdiu Bratislavského Dunajského Parku. Aktuálne vyhlasujeme súťaž na zhotoviteľa štúdie, ktorá určí, ako sa má rozvíjať najmä prírodný potenciál jedného z najstarších verejných parkov v Európe. Štúdia má riešiť víziu územia s rozlohou 37,5 hektára z hľadiska adaptácie na klimatickú krízu, bezbariérovosti či lepšieho zapojenia rieky do života ľudí. Záujemci/kyne sa môžu do súťaže zapojiť do 26. júna 2023 (termín predĺžený).

Sad Janka Kráľa (SJK) so susediacim Tyršovým nábrežím navštívia denne stovky ľudí. Ide o obľúbené miesta rodičov s deťmi, športovcov, seniorov či turistov, ktorí majú odtiaľto panoramatický výhľad na hrad či historické centrum. Mať uprostred hlavného mesta celistvú zeleň v priamom kontakte s vodnou plochou je veľká výhoda, z ktorej profitujú všetci obyvatelia mesta. Sad je výnimočný aj z iného dôvodu – jeho založenie okolo roku 1775 neinicioval panovník či jednotlivec, ale samotné mesto s myšlienkou vytvoriť prvý verejný park pre ľudí. Ide tak o jeden z najstarších európskych parkov, ktorý je zaradený do zoznamu Národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky.

Správne nasmerovať rozvoj parku

Aby sa tento vzácny verejný priestor v budúcnosti dôstojne a koncepčne zveľaďoval, vznikne ucelená štúdia, ktorá bude podkladom pre budúce revitalizácie a zásahy. V súťaži sa hľadá skúsený tím pod vedením krajinného architekta/tky, ktorý navrhne, ako rozvíjať obľúbené miesto pri Dunaji bez toho, aby zásahy zmenili jeho charakter, ale postupne obnovili zeleň a doplnili funkcie pre návštevníkov.

„Našou snahou je podchytiť a správne nasmerovať rozvoj parku do ďalších desaťročí. Súťaž má naštartovať systematickú obnovu tejto celoslovensky významnej lokality, aby na seba racionálne nadväzovali dielčie rekonštrukcie, ako napríklad výmena povrchov chodníkov, osvetlenia či mobiliáru , ale aj nová výsadba zelene. V súťaži preto hľadáme čo najlepšieho partnera pre vypracovanie štúdie,“ povedal Marek Harčarík, riaditeľ Sekcie súťaží z Metropolitného inštitútu Bratislavy.

Za posledné obdobie Metropolitný inštitút Bratislavy spracoval viaceré odborné vstupy, vďaka ktorým pribudli cenné informácie o tomto území – napríklad participáciu s odborníkmi/čkami, dotknutými aktérmi/kami, návštevníkmi/čkami alebo urbanistickú štúdiu Bratislavského Dunajského Parku, ktorá sa venuje širším územným vzťahom.

Čo sa očakáva od víťazného tímu

Zámerom mesta je vytvoriť komplexnú koncepciu rozvoja Sadu Janka Kráľa a Tyršovho nábrežia. Od štúdie, ktorú vypracuje víťazný tím, sa očakáva, že ponúkne ucelený pohľad na ďalší rozvoj územia a také riešenia, ktoré zohľadnia všetky jeho vrstvy. Štúdia sa má skladať z dvoch častí – zo štúdie realizovateľnosti a krajinársko-urbanisticko-ekologickej štúdie.

Súťaž je otvorená do 26. júna 2023 a uchádzači/čky budú preukazovať svoje doterajšie odborné skúsenosti so zadaniami podobného typu. Predpokladaný termín vyhlásenia výsledkov súťaže je polovica júna.

Návštevníci/čky chcú zeleň a kľud

V období rokov 2021 až 2022 zastrešil Metropolitný inštitút Bratislavy participáciu s návštevníčkami a návštevníkmi v tomto území. Z jej výsledkov vyplynulo, že ľudia SJK najčastejšie vyhľadávajú a oceňujú pre jeho oddychovú funkciu a množstvo zelene. Obávajú sa najmä úbytku zelene, boli by proti prípadnej výstavbe či komercionalizácii priestoru. Rovnako rezonoval dopyt po zlepšení bezbariérovosti, aby sa po parku lepšie pohybovalo aj ľuďom so zdravotným znevýhodnením. Všetky tieto požiadavky sú zohľadnené v zadaní a štúdia sa nimi bude zaoberať.

Za posledné obdobie sa v parku udialo mnoho väčších či menších zásahov, ktoré skrášlili a sfunkčnili tento exponovaný verejný priestor. Vlani v parku pribudlo nové osvetlenie, takmer 200 nových bratislavských lavičiek a 150 nových smetných košov, Cvičko pri Moste SNP aj na Tyršáku. Upravilo sa okolie Pamätníka obetiam extrémizmu a komplexnou rekonštrukciou prešli aj podzemné verejné toalety.

Napredujú aj práce na novom skate parku pod Mostom SNP. Tiež sa už začalo s obnovou objektu bývalej správy parku, ktorý donedávna slúžil ako nočný salón. Už v tomto roku tu vznikne pre návštevníkov/čky cenovo dostupné bistro s bezbariérovými verejnými toaletami.

Pred

Po

The post MIB urobil ďalší krok, aby bol Sad Janka Kráľa ešte príjemnejšie miesto. Vyhlasujeme súťaž na zhotoviteľa štúdie appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Hlavné mesto obnovilo a slávnostne otvorilo okolie Pamätníka obetiam extrémizmu, kde pred 16 rokmi zavraždili študenta Daniela Tupého. Na mieste, kde donedávna parkovali autá, vznikol príjemný zelený priestor s výhľadom na Dunaj a historické centrum Bratislavy. Zároveň Pamätník Zlomené krídlo od autorov Pavla Brnu a Pavla Dubinu vďaka týmto úpravám získal dôstojný charakter, ktorý mu chýbal. Projekt aj samotnú obnovu okolia pamätníka zastrešili hlavné mesto spolu s Metropolitným inštitútom Bratislavy (MIB) v rámci programu Živé miesta.

Pred revitalizáciou stál Pamätník obetiam extrémizmu uprostred neupravenej asfaltovej plochy a parkovali okolo neho autá. Hlavné mesto sa preto rozhodlo tento nepatričný stav zmeniť a vďaka nedávnym úpravám získalo okolie pamätníka náležitý charakter, aký si miesto tohto významu zaslúži.

V prvej fáze sa z okolia pamätníka presunuli neregulovane parkujúce autá na vedľajšie parkoviská, v druhej fáze sa zlepšila pobytovosť celého priestoru. Spevnené betónové a asfaltové plochy sa zmenili na zelený park s omnoho väčším prínosom pre okolie. Vznikol trávnik s rozlohou takmer 15 000m2, upravili sa chodníky pre peších, vysadilo sa 9 nových stromov, pribudlo chýbajúce osvetlenie aj bratislavské lavičky.

„Prajem si, aby napriek času, ktorý od vykonania vraždy uplynul, sa urobilo spravodlivosti zadosť. Aby bol tento skutok vyšetrený a páchatelia potrestaní. Aby sme boli naozaj bezpečnou a spravodlivou spoločnosťou, ktorá chráni svojich občanov. Aby sme boli spoločnosťou, ktorá sa opiera o svoje zákony, ale aj o obyčajnú nevyhnutnú ľudskosť a slušnosť. Prajem si tiež, aby toto miesto, ktoré nám už navždy bude pripomínať smutnú tragédiu Daniela Tupého, aby bolo aj miestom spomienky a uvedomenia si vzácnosti života a všetkých tých dôležitých hodnôt, ktorými by sme mali naše životy napĺňať,“ uviedla prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová, ktorá sa otvorenia zúčastnila.

„Pamätník na Tyršovom nábreží pripomína tragédiu, nezmyselne násilný útok, pri ktorom zomrel mladý študent Daniel. A pripomína aj ďalšie obete násilných prejavov, ktoré vychádzajú z ideológie nenávisti. Z ideológie, ktorá už v našom meste ani v našej krajine nesmie nájsť miesto. Som rád, že sme okolie pamätníka upravili a má dôstojný charakter, aký si zaslúži,“ povedal Matúš Vallo, primátor hlavného mesta.

Zámerom architektonického návrhu z ateliéru Kataríny Monček bolo ponúknuť jednoduché riešenie, ktoré nekonkuruje samotnému pamätníku, ale naopak podporuje a dopĺňa jeho prítomnosť na nábreží Dunaja v centre mesta. „Pomocou zvlnenia terénu od centrálneho priestoru pamätníka sa zvýraznila dôležitosť tohto miesta. Takto upravená trávnatá plocha poskytuje lepšie možnosti na oddych pod korunami stromov a ponúka nový zážitok na nábreží Dunaja s výhľadom na Bratislavský hrad,“ vysvetlil Marcel Dzurilla, riaditeľ Sekcie tvorby mestských priestorov z MIB.

Terénne modelácie je možné aj interpretovať – ako priblížila autorka Katarína Monček – majú metaforicky znázorňovať vplyv násilného činu na hladinu spoločnosti, ktorý vyvoláva reakciu, podobne ako dopad jedinej kvapky na vodnú hladinu. Križovanie hlavných komunikácií zas vyjadruje stret rôznych názorov.

Pamätník navrhol architekt Pavol Brna a vytvoril ho sochár Pavol Dubina. Na Tyršovo nábrežie ho osadili v roku 2006, rok po vražde študenta Daniela Tupého. Dielo symbolizuje letiaceho vtáka, ktorému v rozlete zlomia krídlo. „Malo to mať alegóriu s osudom študenta Daniela Tupého, ale je to všeobecný úkaz, ak sa niekomu ublíži v živote,“ doplnil Brna.

Sad Janka Kráľa je jeden z najstarších verejných parkov v strednej Európe. Ide o dôležitý verejný priestor v hlavnom meste so strategickou polohou pri vode. Aj preto hlavné mesto a MIB realizuje aj ďalšie úpravy, ktoré zlepšujú jednak využitie parku, ale tiež zvyšujú bezpečnosť a komfort návštevníkov. V parku v tomto roku pribudlo nové osvetlenie, bratislavské lavičky, cvičko pri Moste SNP aj na Tyršáku, a komplexnou rekonštrukciou prešli aj podzemné verejné toalety. Tiež sa začalo s obnovou budovy v blízkosti Mosta SNP, ktorá donedávna slúžila ako nočný salón. V týchto priestoroch vznikne v budúcom roku bistro s bezbariérovými verejnými toaletami. Napredujú aj práce na novom skate parku pod Mostom SNP.

Revitalizácia okolia Pamätníku obetiam extrémizmu je súčasťou programu obnovy verejných priestorov Živé miesta, ktorého cieľom je modernizácia a skvalitňovanie dlhodobo zanedbaných verejných priestorov v Bratislave.

The post Okolie Pamätníka obetiam extrémizmu dostalo dôstojný vzhľad. Asfaltovú plochu nahradila zeleň appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Sad Janka Kráľa, ktorý sa rozprestiera na ploche 42 hektárov, navštívia denne stovky ľudí. Je to obľúbené miesto rodičov s deťmi, športovcov, seniorov či turistov. Sad je spomedzi všetkých parkov v hlavnom meste výnimočný  z viacerých dôvodov. Bol založený v rokoch 1774 až 1776 s myšlienkou vytvoriť prvý park pre širokú verejnosť. Zároveň ide o jeden z najstarších európskych parkov vôbec. Nachádza na pravom nábreží Dunaja v samom centre Bratislavy a spolu s Tyršovým nábrežím je súčasťou dôležitého okruhu, ktorý začína v historickom centre a prepájajú ho dva mosty. Mať v centre mesta element vody a tiež celistvú zeleň, je veľká výhoda, z ktorej ťažia všetci obyvatelia mesta. 

Stavbu navrhol Ferdinand Konček

Modernistickú budovu uprostred sadu, ktorú projektoval v 80. rokoch uznávaný architekt Ferdinand Konček, Bratislavčania dnes poznajú skôr ako sídlo najznámejšieho nočného klubu. Plánovaná rekonštrukcia to zmení a stavbe prinavráti nielen dôstojnosť, ale aj nadčasovú architektúru minulého storočia. V budúcnosti tu vznikne gastroprevádzka, ktorá zaberie najväčšiu časť plochy. Ľudia tiež na tomto mieste nájdu bezbariérové verejné toalety. V budove vznikne aj zázemie pre Bratislavské kultúrne a informačné stredisko (BKIS), kde budú skladové priestory či šatňa pre vystupujúcich.

„Odkedy sme sa stali vlastníkmi tohto, pre park extrémne dôležitého priestoru, pracujeme na jeho rekonštrukcii, hľadáme odpoveď na otázku, ako má vyzerať a čo tam má byť. Budova bude po obnove miesto pre všetky komunity, ktoré majú Sad Janka Kráľa radi. Niekto možno použije len kvalitné WC, niekto si sem príde oddýchnuť pri šálke kávy a niekto sem možno príde na romantickú večeru. Počítame s tým, že tu bude mať zázemie aj naše BKIS pre kultúrne akcie. Pracujeme na dokončení projektovej dokumentácie a veríme, že realizácia začne už v najbližších mesiacoch,” povedal primátor hlavného mesta Matúš Vallo.

Predbežne by sa mali prvé práce začať už v priebehu leta. Najväčšiu časť zaberú búracie práce v interiéri, ktorý predošlý vlastník rozdelil na viaceré menšie miestnosti. Pre novú funkciu budovy bude potrebné nanovo rozmiestniť vnútorné priečky. Rovnako je naplánovaná oprava strechy. Presnejší časový harmonogram rekonštrukcie vyplynie po dokončení projektovej dokumentácie. Odhadovaná hodnota rekonštrukcie je 600-tisíc eur bez DPH.

Spišský travertín, sklo a keramický obklad

„Z našich zistení vyplýva, že v poobedných hodinách sa zvyšuje návštevnosť Sadu Janka Kráľa a ožívajú najmä prevádzky s občerstvením a ich najbližšie okolie. Prevládajú mladí ľudia do 30 rokov a rodiny s deťmi. Budúca gastroprevádzka, ktorú architekti umiestnili do pôdorysu v tvare kríža, má počas dňa fungovať ako rodinné a cenovo dostupné bistro. Podvečer sa tento priestor zmení na slušnú reštauráciu s niekoľkými dobrými jedlami,“ priblížil Marcel Dzurilla, riaditeľ sekcie tvorby mestských priestorov z Metropolitného inštitútu Bratislavy.

Vďaka obnove pôvodnej presklenej fasády smerom do parku sa budova prepojí s okolitou zeleňou, a tiež vonkajším amfiteátrom. Ten počas leta naplno využíva BKIS, ktoré v parku organizuje množstvo podujatí pre deti či dospelých. V budúcnosti toto miesto ešte viac ožije a Bratislavčanky a Bratislavčania sem budú môcť prísť či už za dobrým jedlom alebo kultúrou.

Na fasádu pod biely spišský travertín sa vráti pôvodný keramický obklad, ktorý v 90. rokoch odstránil súkromný majiteľ počas necitlivej rekonštrukcie. Rovnako sa obnoví pôvodné presklenie smerom do parku, odstránia sa mreže a opraví sa fontána, ktorá je súčasťou stavby. Počas jednej z obhliadok architekti našli v objekte plastiku od výtvarníčky Ľuby Končekovej – Veselej. Táto plastika sa v budúcnosti vystaví ako umelecké dielo v prevádzke.

Okrem kvalitnej a funkčnej architektúry bola jedna z podmienok zadania aj ekologická udržateľnosť budovy. Cieľom je využívať alternatívne zdroje energie.

Na budúceho prevádzkovateľa gastroprevádzky prebehne transparentná súťaž s presne stanovenými podmienkami na ponuku pokrmov a nápojov, a tiež zariadenie interiéru. Architekti totiž pripravujú len holopriestor s funkčným technickým zázemím a na základe schválenej štúdie bude vypracovaný dizajn manuál, podľa ktorého bude budúci nájomca postupovať. Nájomca však bude mať možnosť dotvoriť si interiér a vlastnú atmosféru. V prípade záujmu by sa mali dať tieto priestory prenajímať na súkromné akcie, ako sú semináre, oslavy, či kultúrne vernisáže.

Spolupráca s architektmi je kľúčová

„Máme radosť, že existuje možnosť podieľať sa na architektonických zákazkách vo verejnom priestore. Navyše zo strany MIBu vidíme záujem o kvalitu, čo je kritérium pre dobrý výsledok. Na Slovensku to ešte stále nie je pravidlo, ale v posledných rokoch sa to zlepšuje a mestá si volajú na pomoc architektov. V našom návrhu dávame dôraz najmä na funkčnosť, bezbariérovosť, bezpečnosť a udržateľnosť. Ide o verejnú budovu, ktorá má slúžiť všetkým a zároveň nesmie byť v parku dominantná. Práve presklenie prednej časti zasadí objekt viac do prírodného prostredia,“ povedal architekt Ján Studený.

Obnovu zastrešuje štvorica vysúťažených slovenských architektov, a to Studený architekti s.r.o., ateliér Ľubomír Závodný s.r.o., Mag. arch. Peter Stec, ArtD., Terra Florida, v.o.s., ktorí majú skúsenosti s obnovou budov z 20. storočia.

Stavba od tímu architektov pod vedením Ferdinanda Končeka z roku 1982 pôvodne slúžila všetkým návštevníkom sadu. Rovnako ako v dnešnom zámere aj pôvodný objekt  bol rozdelený na dve časti – väčšia časť smerom k vonkajšiemu amfiteátru slúžila ako prevádzka s občerstvením, menšia časť smerom k dnešnému Auparku slúžila ako zázemie pre pracovníkov údržby a správy ZARES, ktorí mali na starosť údržbu zelene v Sade Janka Krála. V roku 1995 sa objekt dostal do súkromného vlastníctva a nový majiteľ urobil necitlivú rekonštrukciu. Najvýraznejšie zásahy boli zredukovanie presklených plôch, odstránenie keramického obkladu a dobudovanie vonkajších mreží. Vtedajší majiteľ zmenil aj dispozíciu budovy a funkciu celého objektu. 

Plánuje sa komplexná obnova sadu

Za posledné obdobie prechádza sad významnou revitalizáciou. Minulý rok v lete hlavné mesto po desiatich rokoch obnovilo verejné toalety, staršie stromy v parku boli odborne ošetrené a zmodernizovalo sa aj verejné osvetlenie, ktoré prispelo k väčšej bezpečnosti. V blízkej dobe sa plánuje vymeniť sedenie za bratislavskú lavičku a obnovia sa aj smetné koše. Pod Mostom SNP sa tiež pripravuje skatepark, kde budú môcť jazdiť okrem skateboardistov aj BMX cyklisti, inline korčuliari a kolobežkári. V skateparku bude aj fitness stanica pre bežcov na rozcvičenie.   

Zároveň sa na celé územie Sadu Janka Kráľa a Tyršovho nábrežia plánuje v tomto roku vypísať komplexná urbanisticko-krajinársko-architektonická súťaž, ku ktorej aktuálne MIB spracúva participatívny proces. Okrem zberu analytických podkladov, prebehla vychádzka so slabozrakými obyvateľmi a ľuďmi s obmedzenou mobilitou, ktorí poskytli dôležitú spätnú väzbu, ako urobiť z parku viac bezbariérový priestor. 

Rekonštrukcia niekdajšej budovy ZARES je súčasťou Programu obnovy verejných priestorov Živé miesta, ktorého cieľom je modernizácia a skvalitňovanie dlhodobo zanedbaných verejných priestorov v Bratislave.

The post Architekti prinavrátia budove bývalého nočného salóna dôstojnosť. Budúcu gastroprevádzku prepoja s parkom appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Mestský park Sad Janka Kráľa, situovaný na území mestskej časti Bratislava-Petržalka je najstarším parkom v strednej Európe s rozlohou približne 42 ha. V súčasnosti má park kultúrno-spoločenskú funkciu, slúži ako miesto oddychu, športu a stretávania sa.  

V Sade Janka Kráľa a na priľahlom Tyršovom nábreží sa už udiali prvé zásahy s cieľom zlepšiť stav tohto verejného priestoru. V parku sa vymenil mobiliár, pribudli nové kvety a otvorili sa nové verejné toalety, ktoré tu dlhodobo chýbali. Zmena bola možná po roku 2019, kedy park prešiel z vlastníctva mestskej časti do vlastníctva hlavného mesta.

Zároveň MIB uskutočnil revitalizáciu okolia Pamätníka obetiam extrémizmu na Tyršovom nábreží, ktorý pripomína aj vraždu študenta Daniela Tupého a revitalizáciu objektu v Sade Janka Kráľa, ktorý sa preslávil ako nočný klub a posledné roky nebol vôbec využívaný. 

Hlavné mesto tiež vytvorilo oficiálne parkovisko mimo oddychovej časti nábrežia so 155 parkovacími miestami pre autá a s 10 parkovacími miestami pre motorky, aby Tyršovo nábrežie a Sad Janka Kráľa boli naďalej prístupné návštevníkom, ktorí potrebujú použiť auto.  

Participatívny proces 

V roku 2022 prebehol participatívny proces, ktorého cieľom bolo zmapovať užívateľské skupiny a kľúčových aktérov a aktérky, skúmať potreby, názory, preferencie užívateľov a užívateliek Sadu Janka Kráľa. Taktiež umožnil získať vnímané hodnoty, ale aj problematické aspekty riešeného územia.  

V rámci participatívneho procesu sa uskutočnili 3 okrúhle stoly s odbornou verejnosťou, mapovanie a pozorovanie územia počas 3 dní v parku, tematická vychádzka s dôrazom na sledovanie inkluzivity priestoru pre ľudí s pohybovým či zrakovým obmedzením a 2 dni osobných rozhovorov s návštevníkmi parku. 

Začiatkom roka 2022 sa uskutočnil aj zber názorov, skúseností a odporúčaní od širokej verejnosti – návštevníkov a návštevníčok Sadu Janka Kráľa a Tyršovho nábrežia formou online dotazníka. Do prieskumu sa zapojilo celkovo 1165 respondentiek a respondentov. 

Záverečná správa z participatívneho procesu

Dokument prináša ucelený pohľad na to, ako je aktuálne verejnosťou vnímané územie Sadu Janka Kráľa a Tyršovho nábrežia, a na čo sa je potrebné zamerať do budúcnosti pri ich revitalizácii. Zo získaných dát sme definovali kľúčové tézy relevantné pre revitalizáciu riešeného územia, aby bolo inkluzívnym priestorom pre rôzne skupiny Bratislavčanov a Bratislavčaniek, návštevníkov a návštevníčok mesta.

Stiahnuť dokument

Ďalšie kroky 

Na základe výsledkov participácie a ďalších vstupov vyplynulo, že ľudia neočakávajú väčšie zásahy v tomto parku. Oceňujú park kvôli množstvu zelene blízko centra a chceli by najmä jej lepšiu údržbu.

MIB preto pripravil zadanie pre urbanisticko-krajinársko-ekologickú štúdiu, ktorá prinesie komplexný pohľad na územie a jeho ďalší rozvoj namiesto veľkej architektonickej súťaže. Štúdia navrhla riešenia, ako logicky a postupne rekonštruovať park a jednotlivé prvky – výmena povrchov chodníkov, osvetlenia či mobiliáru, ale aj nová výsadba zelene. 

Zhotoviteľ štúdie bol vysúťažený cez verejné obstarávanie. Tiež sa spracovali analýzy územia a jeho možnosti vrátane sadovníckeho a pamiatkového prieskumu. 

Lepšie sprístupnenie parku pre verejnosť 

Ďalším z problémov, ktorým sa mesto a MIB v Sade Janka Kráľa zaoberajú, sú adekvátne vstupy do historického parku, ktoré v súčasnosti chýbajú. Cieľom je lepšie napojenie historického parku na okolie, lepšia prístupnosť a akcentácia vstupov do tohto významného územia.  

Mesto prostredníctvom koncepcie identifikovalo niekoľko vstupov, ktoré sú predmetom riešenia.  

Pilotným projektom v roku 2026 bol vstup pri skate parku pod Mostom SNP, ktorý sa rozšíril, lepšie napojil na Most SNP a stal sa bezpečnejším. Boli odstránené bariéry a povrchy zjednotené na jednu úroveň.  

V roku 2027 by sa mal zlepšiť vstup od Starého mosta a od Auparku.  

Zlepšenie navigačného a informačného systému v sade  

Zároveň v Sade Janka Kráľa postupne dochádza k zlepšeniu informačného a navigačného systému. Prvým krokom je inštalácia vstupnej stély – informačnej tabule.  

Skate park

V roku 2024 sa otvoril prvý mestský skate park v Sade Janka Kráľa pod Mostom SNP. Išlo o jedinečný projekt v spolupráci so skate komunitou a štúdiom U/U, ktoré sa špecializuje na verejné skate parky. Okrem skate parku vybudovalo mesto pod mostom Cvičko. Pribudlo osvetlenie, mobiliár, celý priestor sa stal čistejším a bezpečnejším. Prázdna, nevyužitá zanedbaná plocha pod mostom sa stala doslova živým miestom plným mladíckej energie.

Budova bistra

V roku 2024 bol obnovený dlhodobo nevyužitý architektonický objekt od architekta Končeka, ktorý mesto odkúpilo, zrekonštruovalo a prenajalo. Dnes funguje ako gastro prevádzka a zázemie pre podujatia organizované BKIS. Obnovu zastrešila štvorica vysúťažených slovenských architektov, a to Studený architekti s.r.o., ateliér Ľubomír Závodný s.r.o., Mag. arch. Peter Stec, ArtD., Terra Florida, v.o.s., ktorí majú skúsenosti s obnovou budov z 20. storočia.

Projekt Adaptácia na zmenu klímy v Bratislave – NKP Sad Janka Kráľa, projektová príprava

Reflektujúc zraniteľnosť mestskej aglomerácie Bratislavy voči zmene klímy hlavné mesto v nasledujúcich rokoch plánuje realizovať sériu opatrení s cieľom zlepšiť adaptáciu urbánnych štruktúr na zmenu klímy a zvýšiť biodiverzitu v mestskom prostredí, čo je plne v zmysle s rozvojovými cieľmi mesta definovanými v strategickom dokumente Bratislava 2030, ako aj s prioritami Programu Slovensko.

Cieľom predkladaného projektu je podporiť úroveň pripravenosti investičného projektu obnovy a rozvoja Sadu Janka Kráľa a priľahlého funkčne súvisiaceho územia Tyršovho nábrežia. Budúca realizácia investičného projektu prispeje k zvýšeniu krajinno-ekologickej kvality územia a miery jeho adaptability na zmenu klímy prostredníctvom zlepšenia programovo-prevádzkového riešenia tak, aby zodpovedalo súčasným nárokom na park s celomestským významom. Vytvorením komplexnej koncepcie rozvoja riešeného územia, ktoré je národnou kultúrnou pamiatkou a každá jeho časť podlieha rôznej miere pamiatkovej ochrany, sa zároveň zvýši jeho kultúrno-spoločenská hodnota. Výsledkom projektu bude obstaranie 1 technickej dokumentácie – štúdie realizovateľnosti, vďaka čomu sa zvýši pripravenosť hlavného mesta ako územia udržateľného mestského rozvoja (UMR) čerpať finančné prostriedky z opatrenia 2.7.4 Adaptácia na zmenu klímy v obciach a mestách Programu Slovensko, ako aj z dopytových výziev v rámci opatrenia 2.4.1 Vodozádržné opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy v sídlach a krajine a/alebo ochranu pred povodňami.

Objednávateľom a prijímateľom dokumentácie je Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB), príspevková organizácia hlavného mesta, ktorý je zároveň žiadateľom o NFP. Realizátorom následných investícií bude hlavné mesto, ktorému budú obstarané dokumentácie zverené do majetku po dokončení všetkých krokov investičnej prípravy.

The post Sad Janka Kráľa appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Architektonicky hodnotný objekt v Sade Janka Kráľa, ktorý sa preslávil ako nočný klub, prešiel obnovou. MIB v spolupráci s architektmi vypracoval štúdiu, ktorej cieľom bolo prinavrátiť budove dôstojný vzhľad a využitie vhodné pre výnimočnú lokalitu, v ktorej sa nachádza. Rekonštrukcia objektu je súčasťou plánu zatraktívniť a vkusne zrevitalizovať Sad Janka Kráľa.

Modernistická budova z roku 1982 od architekta Ferdinanda Končeka bola v 90. rokoch neodborne zrekonštruovaná a mnohé prvky sa znehodnotili. Vtedajší súkromný majiteľ urobil viaceré dispozičné zmeny, čím značne zmenil funkciu objektu. Pôvodne budova slúžila ako viacúčelová stavba, ktorá poskytovala zázemie pre ľudí, ktorí sa starali o park (odtiaľ aj názov budovy Zares – Záhradnícke a rekreačné služby), a tiež sa tam nachádzala prevádzka s občerstvením pre verejnosť. 

Na obnove objektu pracovali vysúťažení spolupracujúci architekti Studený architekti s.r.o., ateliér Ľubomír Závodný s.r.o., Peter Stec Studio, Terra Florida, v.o.s. Ich architektonický návrh zohľadňuje potreby návštevníkov Sadu Janka Kráľa, architektonickú kvalitu budovy a výnimočnosť danej lokality. Po obnove budovy v nej vznikla gastro prevádzka, verejné toalety a zázemie pre BKIS potrebné na realizáciu kultúrnych podujatí v neďalekom amfiteátri.

Najväčšiu časť zabrali búracie práce v interiéri, ktorý bol rozdelený na viaceré menšie miestnosti. Pre novú gastroprevádzku, verejné toalety a zázemie pre BKIS bolo potrebné nanovo rozmiestniť vnútorné priečky. Rovnako prebehla oprava strechy.

Rekonštrukcia niekdajšej budovy Zares je súčasťou projektu Živé miesta, ktorého cieľom je modernizácia a skvalitňovanie dlhodobo zanedbaných verejných priestorov v Bratislave.

The post Objekt v Sade Janka Kráľa appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

BRATISLAVA. Budovu nočného salónu, ktorej sa návštevníci Sadu Janka Kráľa roky radšej vyhýbali, začiatkom roka odkúpilo hlavné mesto a spoločne s Metropolitným inštitútom Bratislavy sa pripravuje jej obnova.

 „Sad Janka Kráľa je jeden z najstarších stredoeurópskych parkov vôbec a patrí aj medzi chránené pamiatky mesta. Za posledný rok sa nám podarilo mnohé veci v parku zlepšiť, aby toto obľúbené miesto pre voľnočasové aktivity spĺňalo všetko, čo má mať moderný park 21. storočia. Vďaka novým službám, ktoré pribudnú v niekdajšej budove nočného salónu, tu budú môcť ľudia tráviť ešte komfortnejší čas so všetkým, čo k tomu potrebujú,“ povedal Matúš Vallo, primátor Bratislavy. 

Budúca rekonštrukcia počíta okrem nového bistra s reštauráciou aj so zázemím pre Bratislavské kultúrne a informačné stredisko (BKIS), ktoré v parku aj toto leto organizovalo mnoho kultúrnych a voľnočasových podujatí pre deti aj dospelých. Po dokončení rekonštrukcie bude hlavné mesto hľadať zodpovedného prevádzkovateľa.

Nový návrh bude zohľadňovať potreby ľudí, architektonickú kvalitu budovy a výnimočnosť danej lokality. Pracovať na ňom budú vysúťažení spolupracujúci architekti studený architekti s.r.o., Architektonická kancelária Ľubomír Závodný s.r.o., Mag. arch. Peter Stec, ArtD., Terra Florida, v.o.s., ktorí majú skúsenosti s obnovou budov z 20. storočia.

Budova z roku 1982, od architekta Ferdinanda Končeka, bola v 90. rokoch neodborne zrekonštruovaná a mnohé prvky sa znehodnotili. Vtedajší súkromný majiteľ urobil viaceré dispozičné zmeny, čím značne zmenil funkciu objektu. Pôvodne budova slúžila ako viacúčelová stavba, ktorá poskytovala hygienické zázemie pre ľudí, ktorí sa starali o park a tiež sa tam nachádzala prevádzka s občerstvením pre verejnosť. 

„Rekonštrukcia v roku 1995 čiastočne zmenila aj vonkajší vzhľad, kedy boli zredukované presklené plochy. Neskôr prišlo k ďalším neodborným zásahom do fasády, najvýraznejšie boli odstránenie keramického obkladu a dobudovanie vonkajších mreží. V zadaní sme preto uviedli, že je vítané obnovenie pôvodného riešenia fasády a zasklenia smerom do parku, vďaka čomu sa lepšie prepojí interiér s exteriérom. Dôraz kladieme aj na energický koncept budovy, kde budeme preferovať využívanie alternatívnych zdrojov,” priblížil Marcel Dzurilla, riaditeľ sekcie tvorby mestských priestorov z Metropolitného inštitútu Bratislavy.

Architektonická štúdia s vizualizáciami bude hotová do konca roka, následne sa spracuje projektová dokumentácia pre vydanie potrebných povolení, tak aby sa mohol spustiť proces verejného obstarávania, tak aby sa mohol spustiť proces verejného obstarávania, od ktorého závisí začatie rekonštrukcie v roku 2022.

Ferdinand Konček patril medzi významných slovenských architektov, podieľal sa na realizácií viacerých významných budov v Bratislave, bol jedným z trojice architektov, ktorí navrhovali Istropolis a tiež je autorom Študentského domova Jura Hronca. Jeho modernistická tvorba sa vyznačuje eleganciou, voľnosťou a veľkorysosťou.

Rekonštrukcia niekdajšej budovy Zares je súčasťou iniciatívy Živé miesta, ktorej cieľom je modernizácia a skvalitňovanie dlhodobo zanedbaných verejných priestorov v Bratislave.

The post Architekti navrhujú, ako z bývalého nočného salónu v Sade Janka Kráľa vytvoriť modernú gastroprevádzku appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Ľudia na vozíčku si dopredu zisťujú či miesto kam chcú ísť má napríklad bezbariérové toalety, ľudia so zrakovým obmedzením si musia dopredu naštudovať ako je priestor rozložený, pretože orientácia na mieste je príliš chaotická, túto realitu nám priblížila Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením. Prechádzky sa zúčastnili aj organizátorky kurzov sebaobrany ZA SEBA sebaobrana pre ženy a deti, ktoré zdieľali rôzne tipy, ako sa brániť pred útočníkom, keďže Sad Janka Kráľa je priestor ktorému sa najmä osamotené ženy v noci vyhýbajú.

Vďaka tejto prechádzke sme získali zaujímavý pohľad na potreby verejného priestoru, aby sa stal skutočne inkluzívnym. Ďakujeme všetkým zúčastneným.
Najbližšie plánujeme vychádzky v Sade Janka Kráľa zamerané na miestnu faunu a flóru alebo dostupnosť bicyklom.

The post Pozrite sa ako vyzerala prvá vychádzka v Sade Janka Kráľa appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

BRATISLAVA. Sad Janka Kráľa, ktorý je najstarší verejný park v strednej Európe, čaká v najbližších rokoch revitalizácia. Aby očakávaná urbanisticko-krajinársko-architektonická súťaž priniesla kvalitné podklady pre budúci obnovu parku, Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) uskutočňuje počas letných mesiacov participatívne plánovanie s verejnosťou, odborníkmi a ostatnými kľúčovými aktérmi.

„Cieľom participatívnych stretnutí je zistiť, aké skupiny obyvateľov využívajú Sad Janka Kráľa a následne skúmať ich potreby, názory či preferencie pre budúcu podobu tohto obľúbeného miesta na nábreží Dunaja. Na základe získaných informácií budeme schopní sformulovať detailné architektonické zadanie zohľadňujúce potreby čo najširšej skupiny obyvateľov a kľúčových aktérov,“ priblížila Milota Sidorová, riaditeľka sekcie mestských štúdií a participácie z MIB.

Zber údajov aktuálne prebieha mapovaním územia a v priebehu leta sú naplánované ďalšie aktivity ako sú okrúhle stoly, pološtrukturované rozhovory, dotazníkový prieskum, anketa v území, vychádzky či cykloklovychádzky. Sad Janka Kráľa je obľúbená rekreačná lokalita, ktorú využívajú športovci, rodiny s deťmi, psíčkari, seniori aj mládež na trávenie voľného času počas celého týždňa. Aj do budúcna sa ráta s tým, že toto územie bude slúžiť predovšetkým ako oddychová lokalita s dostatkom kvalitnej zelene.

Súčasťou podkladov pre súťaž budú aj viaceré analýzy a prieskumy, ktoré sú tiež v štádiu prípravy. Ide o rôzne technické a historické podklady, ako napríklad architektonicko-historický výskum a sadovnícky prieskum, ktorý aktuálne pripomienkuje Krajský pamiatkový úrad. Prebehol tiež dendrologický prieskum a geodetické zameranie. Rovnako MIB komunikuje so všetkými zainteresovanými aktérmi v danej lokalite. 

„Ak sa súťaž vypíše na prelome rokov 2021 a 2022, víťazný návrh súťaže očakávame v priebehu budúceho roka. Po návrhu bude nasledovať fáza dopracovania návrhu do ďalších stupňov projektovej dokumentácie, na základe ktorých bude prebiehať realizácia,“ spresnil Peter Lényi, riaditeľ sekcie súťaží z MIB.

Kým sa začne s komplexnejšou revitalizáciou celého územia, v Sade Janka Kráľa aj priľahlom Tyršovom nábreží prebiehajú čiastočné zásahy, ktoré zlepšujú aktuálny stav. V parku sa podarilo opraviť lavičky, pribudli nové kvety a v najbližších týždňoch sa pre ľudí otvoria verejné toalety, ktoré tu dlhodobo chýbali. MIB a hlavné mesto Bratislava v nasledujúcich mesiacoch začnú s realizáciou obnovy okolia pamätníka obetiam extrémizmu na Tyršovom nábreží, ktorý pripomína aj vraždu študenta Daniela Tupého. Aktuálne sa čaká na povolenie stavebného úradu a následne sa do pár mesiacov začne s realizáciou.

Mesto pracuje aj na vytvorení oficiálneho parkoviska mimo oddychovej časti nábrežia so 155 parkovacími miestami pre autá a s 10 parkovacími miestami pre motorky, aby Tyršovo nábrežie a  Sad Janka Kráľa boli aj naďalej prístupné návštevníkom, ktorí potrebujú použiť auto. Zároveň nechceme, aby tento významný mestský priestor slúžil ako neregulovaná odstavná plocha pre dlhodobé parkovanie.

The post Počas leta zbierame podklady na vypísanie architektonickej súťaže pre Sad Janka Kráľa appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Neďaleko od miesta, kde v roku 2005 zavraždili študenta Daniela Tupého vznikol Pamätník obetiam extrémizmu od autora Pavla Brnu a Pavla Dubinu. Pamätník Zlomené krídlo dlho obkolesovala neupravená asfaltová plocha a bola často obklopená parkujúcimi autami.

V rámci revitalizácie tohto priestoru, ktorá sa uskutočnila v lete 2022, sa zredukovalo parkovanie a v okolí pamätníka sa spevnené plochy nahradili zelenými plochami. Namiesto nepriepustných povrchov pribudli veľké plochy trávnika, deväť nových stromov, nové pešie ťahy, osvetlenie a mobiliár. Vďaka týmto zmenám dostal pamätník opätovne pietny charakter, ktorý mu chýbal.

Pred

Po

Zámerom návrhu architektiek ateliéru Kataríny Monček bolo ponúknuť jednoduché riešenie, ktoré nekonkuruje objektu pamätníka, ale naopak podporuje a dopĺňa jeho pôsobenie v priestore v kontexte blízkeho okolia a nábrežia Dunaja v centre mesta. Pomocou zvlnenia terénu od centrálneho priestoru pamätníka sa tak zvýraznila dôležitosť tohto miesta a samotné zvlnenie zároveň ponúklo ozvláštňujúci pobytový zážitok pre rekreačné aktivity nábrežia.

Projekt aj samotnú obnovu okolia pamätníka zastrešili hlavné mesto spolu s Metropolitným inštitútom Bratislavy v rámci programu Živé miesta.

The post Okolie Pamätníka obetiam extrémizmu appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.