The post Pozvánka na verejné prerokovanie zmien a doplnkov územného plánu appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Príbeh električiek v Bratislave má takmer 130 rokov. Električky sú u nás doma dlhšie ako v Amsterdame. A čo je výnimočné, Bratislava patrí k jednému z mála miest, kde ich význam nikdy nebol spochybňovaný – kým iné mestá sa k tomuto druhu dopravy po istej prestávke začali vracať, my sme takmer neustále (okrem vojny) pracovali na ich vylepšovaní.  

Nie je náhoda ani dnes, že si v Metropolitnom inštitúte Bratislavy (MIB) opäť kladieme otázku, ako rekonštruovať a budovať električkové trate, zastávky MHD a ich okolie lepšie.  

Prvým krokom k zlepšovaniu infraštruktúry verejnej dopravy boli na MIBe prijaté Princípy a štandardy zastávok MHD, 2021; Princípy a štandardy povrchov nástupíšť MHD, 2022.  

Stanovili základné parametre dizajnu zastávok a ich prvkov, ako aj druhy povrchov či princípy dláždenia nástupíšť.  

Dnes pracujeme na vytvorení celkového dizajn manuálu električkových tratí. Príležitosťou na jeho vytvorenie sa v Metropolitnom inštitúte Bratislavy stalo zadanie pre modernizáciu Ružinovskej radiály. Dizajn manuál Ružinovskej radiály bude akýmsi vzorovým podkladom pre celkový manuál električkových tratí v Bratislave.  

Električkové trate nie sú len stavby, ale aj verejný priestor  

Cieľom dizajn manuálu tratí je podľa Kristíny Kasalovej zo sekcie koncepcií  verejných priestorov MIB zvýšenie atraktivity verejnej dopravy a prilákanie väčšieho množstva užívateľov. „Navrhovanie električkových tratí a zastávok sa nedá chápať výlučne ako téma dopravného inžinierstva. Zastávky električiek a trate sú mestotvorným prvkom – predstavujú veľkú príležitosť pre oživenie a zatraktívnenie verejného priestoru. Atraktívnejšia a funkčnejšia infraštruktúra potom dokáže osloviť viac užívateľov verejnej dopravy,“ vysvetľuje architektka. Dodáva, že tvorba dizajn manuálov je komplexná činnosť, ktorá si vyžaduje zhodu množstva odborníkov a jednotlivých inštitúcií, ktoré v rôznych fázach vstupujú do navrhovania a realizovania projektov dopravných stavieb. 

V Bratislave sme vo fáze, keď predovšetkým vylepšujeme existujúce trasy aj zastávky. V roku 2020 bola dokončená rekonštrukcia časti Dúbravsko – Karloveskej radiály, v roku 2022 prebehla modernizácia kratšieho úseku na Račianskej radiále a v tomto roku Dopravný podnik Bratislavy zrekonštruoval väčší úsek Vajnorskej radiály.  

FOTO: Dúbravsko – Karloveská radiála pred rekonštrukciou a po nej, Zdroj: imhd.sk 

V Petržalke sa zároveň rodí celkom nový úsek dlho očakávanej električkovej trate od Jungmanovej ulice po Janíkov dvor – za posledné roky to bude najdlhší novovybudovaný úsek (3,9 km).  

V dlhodobom horizonte mesto plánuje aj množstvo ďalších projektov: vybudovanie radiály do Podunajských Biskupíc a Vrakune, dobudovanie úseku Pribinova – Košická, predĺženie Dúbravsko – Karloveskej radiály do Borov, predĺženie Ružinovskej radiály po TIOP Ružinov, ako aj celkovú modernizáciu Ružinovskej radiály. Posledný spomenutý projekt sa už plánuje v súlade s novým dizajn manuálom z dielne MIB. S každým ďalším projektom sa podoba električkových tratí a zastávok posúva dopredu.  

Bez koncepcie to nejde  

Pre mesto Bratislava je to výborná správa, pretože tento druh dopravy patrí u nás medzi nosné – najekologickejšie a z hľadiska prevádzkových nákladov medzi najvýhodnejšie. „Električka je považovaná za moderný a udržateľný spôsob dopravy. Naším cieľom je, aby električková a verejná doprava vo všeobecnosti bola uprednostňovaná pred individuálnou,“ hovorí Kristína Kasalová. Podľa Klimatického plánu by sa mal podiel verejnej, cyklo či pešej dopravy zvýšiť do roku 2030 na 70 % z celkovej prepravy v meste.  

Ale otázka nie je len, prečo, ale aj ako.  

Pri budovaní električkových tratí je dôležité plánovať ich koncepčne. S prihliadnutím na konkrétnu lokalitu, vzájomnú prepojenosť v systéme dopravy a bezpečnosť. Funkčný systém dopravy musí zabezpečiť dostupné a dobre umiestnené prestupné body, zastávky verejnej dopravy by mali mať obyvatelia v pešej dostupnosti do 500 m a malo by ísť o prepojené systémy.  

„Dôležitým prvkom plánovania je tvorba integrovaných prestupných bodov medzi zástavkami regionálnej dopravy, MHD a cyklistickým a peším pohybom,” hovorí Kristína Kasalová. Ako sa píše v stratégii mesta Bratislava 2030, cieľom je, aby všetky prvky presunu cestujúcich boli zjednotené, od plánovania jazdy, kúpy lístkov až po prestupy. ,,Tieto kroky by mali na seba nadväzovať, čo zvyšuje komfort cestujúcich a efektivitu verejnej dopravy,“ dodáva Kristína Kasalová. 

Vzorovým projektom funkčnej a prepojenej dopravy by mohla byť nová kompaktná štvrť Mlynských nív, v rámci ktorej sa už dnes koncepčne plánujú trasy verejnej dopravy aj ich prevedenie. Električka by v tejto štvrti mala mať hlavné slovo a jej trasa by mala viesť stredom štvrte. „Naším cieľom je vybudovať zelený bulvár s prepojeným systémom jednotlivých druhov dopravy, ktorá bude dostupná, urbanisticky zapojená v priestore. Zastávky by mohli mať originálny dizajn, ktorý vzíde z návrhov architektov,“ hovorí Martin Berežný, riaditeľ sekcie územného plánovania Metropolitného inštitútu Bratislavy.  

Strategickým cieľom je dať prednosť verejnej doprave a urobiť z nej atraktívnu formu cestovania – preto v projekte vedie električková trať najvýznamnejším verejným priestorom štvrte – mestským bulvárom.

Dizajn je rovnako dôležitý  

Prvky električkovej dopravy sú aj témou architektúry, dizajnu, funkčnosti. Vhodne zvolené materiály a vizuál, usporiadanie prvkov v priestore, prípadné dizajnérske poňatie zastávok prestupných bodov dokážu radikálne zvýšiť záujem obyvateľstva o tento druh dopravy. 

Už pri spustení prvej električky v roku 1895 si vtedajšia spoločnosť všímala aj estetickú stránku veci. Dobová tlač napísala: „Za výsostne vkusnú musíme označiť aj farbu vozidiel. Podkladová farba je krásna žltá, no po stranách sú ako šperk v zlatom rámiku tmavočervené purpurové polia, v strede ktorých je vznešený, zlatou farbou vyhotovený, erb mesta. Vpredu a vzadu na vozňoch vidno namaľované štyri písmená P.V.V.V.” (imhd.sk) 

Prvé električky v meste zďaleka neboli dokonalé a obyvatelia sa sťažovali na početné chyby, ako aj vysoké ceny.  

Odvtedy sa električková doprava v meste neustále zlepšuje, s každým ďalším projektom štandard stúpa. Na rad tak prichádzajú ďalšie otázky – dizajn a estetika.  

Porovnajme spoločne estetiku a funkčnosť rôznych zastávok v Bratislave. 

FOTO: Nástupištia a prístrešky, Zdroj: MIB 

„Popri kvalitných technických riešeniach chceme prinášať aj zrozumiteľný vizuál. Cieľom je, aby prvky, ktoré sú súčasťou električkových tratí v meste mali jednotný dizajn, samozrejme prispôsobený situácii a lokalite,” hovorí Lucia Grigová zo sekcie koncepcií verejných priestorov MIB.  

Napríklad v prípade Vajnorskej radiály boli rekonštruované prístrešky a nástupištia realizované v jednotnom štýle. „Na každej zastávke nájdeme hmatateľné prvky na dlažbe, ktoré tvoria bezpečnostný a informačný prvok pre ľudí so zrakovým postihnutím. Varovný pás pozdĺž koľajiska upozorňuje na nebezpečný priestor koľajiska, signálny pás navádza k prvým dverám električky. Na začiatku nástupíšť sa nachádzajú nové označníky a elektronické informačné tabule. Samozrejmosťou sú prístrešky pre čakajúcich, ktoré sú v jednotnom dizajne. Všetky zastávky na radiále zjednocuje bratislavská dlažba, hmatateľné prvky zo studeného plastu a mobiliár ladený do jednotnej  farby,” vysvetľuje Lucia. Okrem toho pribudol aj prvý prístrešok zastávky so zelenou strechou. ÚIohou zelených striech je pomáhať znižovať dopady klimatickej zmeny na naše mesto. „Na zastávke Zlaté Piesky pribudla zelená strecha tvorená rozchodníkmi. Má za úlohu znižovať prehrievanie strechy prístrešku a zároveň zachytávať dažďovú vodu,” dodáva architektka.  

Veľké prestupné uzly môžu byť aj architektonickým dielom 

Na električkových radiálach sú dôležitým miestom prestupné body. Prepájajú viac druhov dopravy na jednom mieste – najčastejšie električkovú, autobusovú alebo trolejbusovú, prípadne železničnú.  

Vznikajú tak pomerne veľké verejné priestory, ktoré môžu plniť aj iné funkcie, ako tranzitnú. V zahraničí sa veľké prestupné uzly verejnej dopravy cielene budujú ako multifunkčné body na stretávanie sa ľudí. Ich súčasťou môžu byť toalety, kaviareň, knižnica či kultúrne centrum. 

Keďže ide o špecifické verejné priestory, zaujímavé môže byť ich spracovanie aj z hľadiska  architektúry. Pozrime si príklady nižšie.  

FOTO: Pavilion on Europaplatz, David Franck, Zdroj: www.archdaily.com

Originálne architektonické prevedenie z nich môže navyše vytvoriť hodnotný umelecký prvok, ktorý dotvára celkovú atmosféru a výnimočnosť verejného priestoru.  

Prečo potrebujeme niečo ako manuál električkových tratí?

Odpovedá Kristína Kasalová, architektka zo sekcie koncepcií  verejných priestorov MIB: 

Na električkovú trať sa v Metropolitnom inštitúte pozeráme ako na mestotvorný prvok. Zaujíma nás kvalita verejného priestoru. Verejný priestor nie je len park alebo námestie, ale rovnako aj ulica. Súčasťou ulice sú viaceré formy dopravy, v našom prípade sa bavíme o električkovej, ktorá je v Bratislave nosná. 

Samotný manuál je podkladom k navrhovaniu električkových tratí a projektov mesta. Jeho úlohou je zadefinovať základné urbanistické a architektonické požiadavky mesta, ktoré budú slúžiť ako podklad pre zadania a projekty električkových tratí. Cieľom je zefektívniť procesy pri tvorbe projektov a zvýšiť štandard technických a architektonických riešení. Zameriavame sa aj na zapracovanie riešení na znižovanie dopadov klímy. Dokument by mal byť určený všetkým, ktorí sa priamo podieľajú na formovaní a riešení mestskej hromadnej dopravy a verejného priestoru v meste – mestská samospráva, podniky dopravcov, správcovia mestskej infraštruktúry, projektanti. Tiež by mal plniť funkciu informatívneho a vzdelávacieho dokumentu s ukážkami pozitívnych, ale aj negatívnych príkladov architektonického riešenia verejnej dopravy a verejného priestoru. 

V ktorom projekte je takýto dizajn manuál zapracovaný? 

Vytvorili sme dizajn manuál pre modernizáciu električkovej radiály v Ružinove, jeho princípy by sa mali postupne pretavovať do všetkých ďalších projektových dokumentácií. Naším cieľom je vznik všeobecného koncepčného materiálu pre všetky budúce električkové trate.  

Prečo je podľa vás dôležité zaoberať sa tak detailne dizajnom a funkčným prevedením tratí a prestupových bodov?  

Chceme dostať ľudí do MHD a to nejde bez toho, aby celá dopravná sieť bola efektívna, bezpečná a dostupná. Ľudia potrebujú mať k verejnej doprave dobrý prístup, potrebujú sa v nej ľahko orientovať a bezpečne presúvať medzi jednotlivými druhmi dopravy v meste. Rovnako dôležitá je aj vizuálna príťažlivosť.  

S infraštruktúrou nesúvisí len trať, zastávky, lavičky, koše, ale aj stožiare. Prečo sú problém? Aké riešenie navrhujeme?  

Problém je to z hľadiska množstva rôznych druhov stožiarov vo verejnom priestore: napr. stožiare verejného osvetlenia, výložníky a samostatné stožiare pre semafory, stĺpy pre peších, cyklistov a pod. Všetky spoločne tvoria veľký vizuálny smog v uliciach a hlavne v križovatkách aj bariéru pre chodcov a cyklistov. V zahraničí je snaha tieto stĺpy minimalizovať združovaním ich funkcií. Je to aj naším cieľom, ale zatiaľ sme len na začiatku. 

Aktuálne mesto buduje veľký úsek električkovej trate v Petržalke. Aj keď projekt vznikol oveľa skôr ako MIB, podarí sa niečo z princípov a štandardov pretaviť do reálnej podoby tohto úseku? 

Petržalská radiála sa riadi vlastným dizajn manuálom z dielne útvaru hlavného architekta, ktorý vôbec ako prvý komplexne rieši urbanistickú a architektonickú kvalitu a dizajn električkovej trate ako dopravnej stavby. Cieľom manuálu je vytvoriť architektonický a funkčný celok električkovej trate a jej verejných priestorov, ktorý rešpektuje a dopĺňa okolitý prírodný charakter centrálnej osi Petržalky. To sa premietlo napríklad do farebného riešenia prvkov električkovej trate a zastávok, ktorý je navrhnutý v prírodných odtieňoch hnedej farby – prístrešky, stožiare, dlažby. Trať bude v maximálnej možnej miere pokrytá rozchodníkom, pozdĺž trate pribudne množstvo stromov a krov. Dizajn manuál Petržalskej radiály sa stal podkladom aj pre náš manuál Ružinovskej radiály, ktorý sme už realizovali na MIB. A z neho zase vychádzame v ďalších plánovaných projektoch. Všetko na seba nadväzuje.  

The post Dopravné stavby tvoria aj verejný priestor   appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.