Zelená infraštruktúra

Zeleno-modrá infraštruktúra, zmena klímy

Ak chceme v nasledujúcich dekádach žiť v zdravom a klimaticky odolnom meste je nutné zvýšiť podiel zelených a modrých plôch a koridorov, a prepojiť ich do do fungujúcej siete. Zeleno-modrá infraštruktúra mesta býva tvorená prírodnými a poloprírodných plochami a líniovými prvkami celomestského a lokálneho významu. Zároveň prepája mesto s prírodným prostredím širšieho regiónu.

V súčasnosti žijú takmer dve tretiny obyvateliek a obyvateľov Slovenska v mestách, čo spolu s poľnohospodárstvom, lesným hospodárstvom, výstavbou a budovaním infraštruktúry vyvíja tlak na prírodné územie a zvyšuje mieru jeho rozdrobovania. Jedným z nástrojov, ako zvrátiť tento negatívny trend je rozvoj mestskej zeleno-modrej infraštruktúry. Tento typ infraštruktúry predstavuje komplexný systém, resp. sieť, ktorú tvoria suchozemské a vodné ekosystémy, a to aj tie človekom vytvorené. Vďaka vhodnej polohe a prepojenosti plôch a koridorov rôznych rozmerov a typov sa stáva zelená infraštruktúra naozaj fungujúcou sieťou, ktorá môže poskytovať množstvo dôležitých prínosov: zachovanie biodiverzity, predchádzanie progresu fragmentácie (rozdrobovaniu) prírodných území, zmierňovanie a adaptácia na negatívne dôsledky zmeny klímy a rôzne iné ekosystémové služby.

V súvislosti s klimatickými hrozbami prináša koncepcia zeleno-modrej infraštruktúra množstvo návrhov, ako môžu byť adaptačné opatrenia aplikované na zmiernenie dôsledkov rýchlo meniacej sa klímy. Týmito dôsledkami sú v podmienkach Bratislavy najmä extrémne horúce letá s narastajúcim počtom tropických dní a nocí, opakujúce sa vlny horúčav, intenzívne zrážky a ďalšie extrémne prejavy počasia.

Účinným nástrojom pri budovaní systému zelenej infraštruktúry (nielen) v mestskom prostredí je práve územné plánovanie, ktoré prináša optimálne riešenia územného prepojenia medzi jednotlivými prvkami zeleno-modrej infraštruktúry navzájom, a zároveň rieši aj funkčné prepojenie zelenej infraštruktúry na okolité zastavané územie a zázemie mesta.