Kultivácia mesta nie je len o krajších uliciach. Je to aj o tom, ako sa v nich správame, či sa v nich cítime bezpečne, či v nich vieme zostať dlhšie, či v nich dokážeme podnikať a stretávať sa. Kultivované prostredie naše správanie kultivuje a naopak. Výskumy potvrdzujú, že odpad skôr pribúda tam, kde už neporiadok je. Reklamným smogom to len začína. O tom hovorili hostia ďalšej debaty v TU-BA – Veronika Rút, zakladateľka organizácie Naše kultivovaná města, Oto Nováček, gestor koncepcií verejných priestorov MIB a Dušan Ševela, head of design development z ALTO Real Estate.

Význam estetiky a kvality prostredia podľa konzultantky miest Veroniky Rút dávno potvrdzujú dáta: „Zo všetkých dostupných výskumov je jasné, že priestor okolo nás, nás výrazne ovplyvňuje a pokiaľ chceme úspešne čeliť všetkým výzvam, ktoré sa na nás dnes valia, musíme sa o prostredie v meste starať –  to nás urobí silnejšími,“ zdôraznila česká medziodborová dizajnérka, autorka niekoľkých manuálov verejných priestorov a konzultantka miest v procese eliminovania vizuálneho smogu. Veronika Rút spolu so svojím tímom spolupracuje s desiatkami českých aj slovenských miest, ktorým pomáha odstraňovať reklamu a kultivovať priestor.

Vo svojej práci postupne prišla na to, že vonkajšou reklamou to len začína – keď chceme dosiahnuť skutočnú zmenu, potrebujeme sa zamerať aj na dopravné značenie, infraštruktúru, mobiliár, informačné systémy v meste či zeleň. „Reklamný smog sa dá vyriešiť relatívne rýchlo, ale tie ostatné témy sú zložitejšie – to už sú vzťahy, vyjednávanie, legislatíva.“

Konzultantka uviedla príklady z viacerých miest, kde absolvovala náročné rokovania. „Niekedy to vyzeralo, že sa na mieste zožerieme, ale napriek tomu sa nám podarilo nájsť konsenzus. To ma len presvedčilo v tom, že akýkoľvek problém je možné vyriešiť,“ potvrdila. Reklamný vizuálny smog nie je dobrý pre nikoho – napokon ani pre samotného podnikateľa. Estetický, funkčný a živý priestor pritiahne zákazníkov oveľa viac ako priestor zahltený reklamou. Veronika Rút uviedla príklad 5 obchodníkov v jednom z českých miest, ktorí spoločne dobrovoľne vyčistili priestor a zainvestovali do sedenia, zelene, mobiliáru, všetkého. „Tržby sa im takmer okamžite zdvihli o desiatky percent,“ potvrdila.

Oto Nováček za MIB prezradil, že Metropolitný inštitút Bratislavy sa v téme odstraňovania reklamného smogu od začiatku angažuje spolu s mestom a mestskými časťami – najprv pri príprave Princípov a štandardov vonkajšej reklamy, v rámci ktorých sa mapovali v mestských častiach hlavne veľké reklamné plochy, potom pri zmene územného plánu a zonácii reklamy.

Reklamu administratívne a prakticky odstraňuje magistrát ako exekutívny orgán. Podľa posledných dát sa od roku 2019 podarilo mestu odstrániť okolo 1290 reklamných stavieb.

Keď sa zmeny dejú na základe odbornosti

Oto Nováček, architekt a gestor koncepcií MIB na diskusii v TU-BA spomenul viac ako dvadsať hotových manuálov od roku 2019 (tzv. PaŠ – princípy a štandardy) na skvalitňovanie mesta a prítomným v publiku priblížil najmä konkrétne príklady, ako sa návody v meste pretavujú do praxe. „Jedno z prvých zadaní pre MIB bolo navrhnúť spôsob, ako správne a funkčne umiestňovať mobiliár v meste,“ zaspomínal si.

To viedlo k vzniku bratislavského setu Sadni si! aj zavedeniu bratislavskej/ pražskej lavičky.

Neskôr sa manuály venovali povrchom, s čím súvisel aj vznik originálnej bratislavskej mestskej dlažby. „Povrchy patria k úplne základným a integrálnym mestotvorným prvkom, ktoré zásadne ovplyvňujú to, akým spôsobom si vytvárame obraz o meste,“ vysvetlil Oto Nováček a publiku predviedol viacero rôznych typov povrchov.

MIB sa v nasledujúcich rokoch postupne detailne venoval jednotlivým prvkom – MHD zastávkam, košom, cyklostojanom, balíkomatom, zeleni a množstvu ďalších tém, ktoré rozpracúval do jednotlivých manuálov. Tieto manuály sú dnes úplne zdarma a k dispozícii na stiahnutie aj pre iných odborníkov, samosprávy či investorov.

Potrebujeme návody?

Ďalší hosť a zástupca súkromného sektora Dušan Ševela z ALTO Real Estate potvrdil, že bratislavské manuály vo svojich projektoch používajú: „Všetky princípy a štandardy mesta by som rád podčiarkol a povedal, že toto je ten správny smer.“  

Ako vedúci na oddelení dizajnu ALTO Real Estate vysvetlil, že ich projekty nie sú len investíciou do objektov, ale súvisia aj s okolím jednotlivých budov. „Nepozeráme sa len po hranicu nášho pozemku, ale zaujíma nás aj, čo sa bude diať za ňou – snažíme sa urobiť čo najširší presah, aby bol projekt verejnosťou prijatý. Snažíme sa komunikovať a radi sa necháme ovplyvňovať architektmi, porotcami súťaží či inými partnermi,“ dodal.

Princípy a štandardy mesta podľa neho poskytujú prehľadné návody a odporúčania, ktorými sa môžu investori vo svojich projektoch riadiť. „Keď je to pravidlo jasné a zrejmé od začiatku, tak viete, do čoho vstupujete, viete sa na to pripraviť. Dôležité je ako investor nemať prekvapenia po ceste,“ uzavrel na diskusii v TU-BA.

Diskusia TU-BA priniesla jasný záver. Aj keď sa niekedy môže zdať, že o všetkom dnes rozhodujú financie, dobrý priestor stojí a padá na aktívnych ľuďoch, či už v samospráve, komunitách, podnikaní či politike.

Aj v druhom najchudobnejšom hlavnom meste – Bratislave – je preto možné realizovať väčšie či menšie zmeny. „Je to otázka politickej vôle,“ zdôraznila Veronika Rút.

Prítomní hostia aj publikum na aprílovej debate v TU-BA potvrdili, že dobrá politická vôľa je výsledkom komunikácie, spolupráce, kreativity, odvahy a energie, ktorú sú skupiny či jednotlivci ochotní do pozitívnej zmeny spoločne investovať.

Život v meste nezávisí len od činnosti samosprávy, alebo investorov, mesto často výrazne transformujú aj miestne komunity. Práve tie majú silu a energiu realizovať zmeny, ktoré nestoja veľa peňazí, ale vyžadujú čas. Práve preto má podpora komunít v mestách taký význam.

The post Dobrý mestský priestor mení správanie, podnikanie aj vzťahy – ako na to? appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Štúdia zhromažďuje a vyhodnocuje dáta o obyvateľoch, bytovom fonde, dostupnosti bývania, hustote zástavby aj o rezervách v území.  

Bývanie patrí medzi základné potreby človeka, no v posledných rokoch sa v Bratislave stáva čoraz nedostupnejším. Slabá ponuka, pomalá a komplikovaná výstavba, tlak investícií aj meniace sa demografické trendy sú súčasťou celoeurópskej krízy bývania. Tá sa netýka len veľkých metropol, ale výrazne zasahuje aj mestá strednej veľkosti ako je Bratislava. 

Ako sa uvádza v štúdii, bytový fond na území Bratislavy je dokumentom dekád zmien, ktoré postupne formovali mesto: „Každé obdobie sprístupnilo nové lokality pre výstavbu a vytvorilo špecifický vonkajší obraz mesta. Výsledkom je urbanisticky pestrá štruktúra tvorená mestskou blokovou zástavbou, viacpodlažnou bytovou výstavbou a takmer neporušenou vidieckou zástavbou v okrajových častiach mesta.”  

Typické trendy dnes 

Dobrou správou je, že Bratislava je jedným z mála slovenských miest, kde počet obyvateľov naďalej stúpa. Demografická prognóza pre mesto Bratislava do roku 2050 a jej najpravdepodobnejší scenár naznačujú pokračujúci prílev nového obyvateľstva na úrovni 44 000 nových obyvateľov/*liek do roku 2050.  

Vo vývoji bytovej zástavby  možno pozorovať určité trendy. Jedným z charakteristických demografických javov je v posledných rokoch narastajúci počet jednočlenných domácností, a s tým súvisiaci dopyt po 1- a 2-izbových bytoch, ktorých výstavba ešte donedávna stagnovala. 

Tento trend súvisí s prílevom mladých profesionálov do mesta, rastom jednočlenných domácností, ale aj starnutím obyvateľstva.  

Podľa štúdie bude starnutie obyvateľstva pokračovať. Dnešný priemerný vek obyvateľstva je na úrovni 43 rokov a do roku 2050 by mal stúpnuť o ďalšie tri roky. Preto bude do budúcna nutné rozširovať aj iné formy dostupného a sociálneho bývania pre staršie skupiny obyvateľstva ako komunitné bývanie či bývanie s asistovanou starostlivosťou.

Obložnosť (priemerný počet obyvateľov/*liek na byt) bola na začiatku milénia na úrovni 2,54 obyvateľov, v roku 2050 bude v každej mestskej časti priemerný počet ľudí na byt menej ako 2. 

Trh na rastúci trend jednočlenných domácností postupne začal reagovať, počet 1-izbových bytov v rokoch 2011-2021 stúpol 3-násobne z čísla 13 412 na 40 560. 

Najviac 1-a 2-izbových bytov je aktuálne v Ružinove, počtom 9 000 a 15 500.   

Za optimálnu formu bývania v meste sa odborníkmi/*čkami všeobecne považujú 3-izbové byty, ktoré ponúkajú kompromis medzi dostupnosťou a komfortom, a zároveň majú schopnosť prispôsobiť sa rôznym životným fázam. Tento typ bývania je ideálny pre rodinný život. „Práve preto by mali 3-izbové byty aj naďalej tvoriť stabilnú súčasť bytového mixu v mestskom prostredí,” vysvetľuje Patrícia Horváth z Metropolitného inštitútu Bratislavy. Najviac 3-izbových bytov je podľa dostupných dát v Petržalke, až 25 537. 

Stavať a bývať 

Demografický vývoj zvyšuje tlak na bytový fond a kladie nové nároky na plánovanie rozvoja. Analytická časť odvetvovej štúdie bývania hovorí o potrebe vybudovať v Bratislave medzi rokmi 2021 – 2050 až 123 000 bytov. Aktuálne sa ročne v priemere stavia 2 400 bytov (priemer za roky 2020-2024), čo nestačí.  

Problémom navyše nie je len nedostatok bytov v hlavnom meste, ale aj skutočná obývanosť bytových jednotiek a ceny novostavieb.  

Aktuálne je až 40 % novostavieb luxusných nehnuteľností (cena nad 5 000 €/m2), teda nedostupných pre bežných ľudí. Zároveň podľa Jána Brunovského z útvaru mestských stratégií a analýz mesta Bratislavy dnes byty pre časť ľudí neslúžia len na uspokojenie potreby bývania, ale aj ako investičné aktívum. To ceny ešte zvyšuje. „Konečnú cenu bytu na trhu tak určuje pomer medzi jednou ponukou a dvoma dopytmi. Z tohto dôvodu má najzásadnejší vplyv na ceny rast reálnych príjmov domácností a pokles nákladov na financovanie hypoték,” vysvetľuje Brunovský. 

Práve mnohé verejne prospešné povolania, ako sú učitelia/*ky, opatrovatelia/*ky, upratovači/*ky, kuchári/*ky či pracovníci/*ky komunálnych podnikov nemajú dostatok financií na to, aby si zaobstarali vlastný byt alebo aby financovali drahý nájom. Preto bude do budúcna potrebná ešte väčšia intervencia zo strany miest a štátu. 

Opačným trendom je rast nárokov na bývanie 

Ďalším javom na opačnom konci spektra je rastúci dopyt po veľkometrážnom bývaní, ktorý sa už netýka len viacčlenných rodín. Priemerný počet členov domácností v tomto type bývania nedosahuje dnes už ani 2,5 obyvateľa na byt. Najviac 5-izbových bytových jednotiek je v Rusovciach, Jarovciach a Čunove.  

S dopytom po veľkometrážnom bývaní súvisí aj rast suburbií (predmestí) a rozširovanie okolia (zázemia) Bratislavy. Predmestia charakteristické rozvoľnenou zástavbou rodinných domov, oproti husto obývaným mestským oblastiam výraznejšie zvyšujú náklady obcí na infraštruktúru a správu, a to niekedy až 10-násobne. Práve vyvážená kompaktná zástavba umožňuje rozširovanie a skvalitňovanie občianskej vybavenosti, na ktorú má obec dostatok zdrojov. Štúdia sa viac venuje aj tejto problematike.  

Trend rozširovania suburbií by mal podľa územných plánovačov/*čiek postupne ustupovať. Je za tým nová európska legislatíva a princípy nového Metropolitného územného plánu, ktorých cieľom je ochrana voľnej krajiny. Ideálom je podľa odborníkov/*čiek kompaktné mesto, ktoré môžeme dosiahnuť využívaním už zastavaných, ale nevyužitých plôch v meste, brownfieldov. Štúdia potvrdzuje, že Bratislava patrí medzi riedko zastavané sídla a má pomerne veľké územné rezervy – aktuálne na úrovni približne 12 % celkovej rozlohy mesta.  

Z toho vyplýva, že mesto má pri svojom budúcom rozvoji z čoho čerpať. Dnes nevyužité rozvojové plochy vrátane brownfieldov, ktoré zmapoval Metropolitný inštitút v rokoch 2019 a 2022, sú dobre napojené na občiansku a dopravnú vybavenosť, takže sú okamžite pripravené na bývanie.  

Plán založený na dátach je základom zmysluplného rozvoja 

Rozvoj mesta nie je možné plánovať bez dôkladného poznania jeho súčasného stavu. Práve preto Metropolitný inštitút Bratislavy a hlavné mesto zbierajú k jednotlivým mestským témam množstvo dát, ktoré priebežne zverejňujú. 

Dáta sú dostupné aj vo webovej aplikácii Metropolitného inštitútu Bratislavy a v mape s príbehom, storymape:

Bývanie neurčujú len čísla. „Téma sa týka aj kvality života, prepojenosti, susedstiev a udržateľného rozvoja v meste,” potvrdzuje Norbert Dvorčák z Metropolitného inštitútu Bratislavy. 

Mesto Bratislava pre jednotlivé výzvy vrátane bývania postupne prináša riešenia. Práve bývanie je komplexnou problematikou, ktorá je riešiteľná len v spolupráci mesta, regiónu a štátu.  

Ďalšou výzvou do budúcna bude preto zlaďovanie mestskej stratégie a mestského plánovania s plánmi regiónu a štátu.  

The post Bude v Bratislave dostatok bytov pre všetkých? – odpovedá štúdia bývania appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Deti ovplyvňuje mesto, v ktorom žijú, rodina, v ktorej vyrastajú a postoje ich okolia voči nim. Emócie sú pre nás a naše deti dôležitou informáciou o tom, čo v skutočnosti prežívame a ako sa máme, bez ohľadu na to, či sú príjemné alebo nepríjemné. Hnev hovorí veľa o našich hraniciach, radosť prichádza vtedy, keď sa nám niečo podarí, smútok zase naopak. Môžeme sa cítiť aj vystrašení, stratení, nadšení, sklamaní, neistí. Všetky emócie sú v poriadku. 

„Dôležité je učiť sa byť vnímavý a akceptujúci voči vlastným emóciám, čo je celoživotný proces. Výzvou je naučiť to aj naše deti,” vysvetľuje psychologička a odborná garantka výstavy Andrea Kristína Szabó.   

Pomôckou pre deti a rodičov teraz môže byť aj nová výstava Moje mesto pocitov, ktorú nájdete od 1. apríla v TU-BA-centre pre architektúru a mestské plánovanie na Štúrovej 4. Výstava je formou rozhovoru s deťmi a rodičmi a bude spojená s komentovanými prehliadkami pre školy a škôlky a diskusiou o emóciách s odborníčkami. 

„Pomocou hravých prvkov, ako sú zvuková mapa mesta, senzorické a pohybové aktivity či kruh emócií, si deti môžu vyskúšať nástroje, vďaka ktorým sa dokážu lepšie orientovať vo vlastnom prežívaní,” vysvetľujú organizátorky výstavy Veronika Grand Bruncková a Linda Urbanová z o. z. Zdravé zdravotníctvo.  

Výstava zároveň hovorí o tom, ako na náš život vplýva naše okolie – hluk, znečistenie, miera slobody a (ne)dostatok pohybu výrazne formujú život detí aj dospelých. Témy, ktorými sa od roku 2022 zaoberá aj projekt Mesto pre deti Metropolitného inštitútu Bratislavy, partner výstavy.  „Vízia projektu Mesto pre deti je Bratislava, v ktorej sa rodičia neboja púšťať svoje deti samé do školy (či s kamarátmi na ihrisko). Väčšina našich aktivít je zameraná na zvyšovanie dopravnej bezpečnosti v okolí škôl, no vidíme, ako dôležité je zároveň hovoriť o potrebe detskej samostatnosti. Táto výstava je skvelou príležitosťou ísť sa porozprávať, ideálne s vašimi deťmi, o slobode a bezpečí a meste,” hovorí Sandra Štasselová, koordinátorka programu Mesto pre deti.  

Pohyb rovná sa zdravie 

Pre podporu duševného zdravia detí v meste je kľúčová kombinácia bezpečia, vzťahov, slobody a podnetného prostredia. „Mnohé z toho, čo považujeme za dôležité pre fyzické zdravie – napríklad príležitosti na pohyb, čistý vzduch či dostatok prírody – má zároveň zásadný význam aj pre psychickú pohodu detí,” vysvetľuje psychologička Andrea Kristína Szabó.  

Duševné a fyzické zdravie detí úzko závisí aj od množstva každodennej fyzickej aktivity. „Pohyb je pre deti prirodzený spôsob, ako uvoľniť napätie a spracovať emócie. Keď deti skáču, balansujú, presúvajú sa alebo sa na chvíľu zastavia, ich telo vyjadruje presne to, čo práve potrebuje.  Pohyb pomáha telu, a tým pádom aj emóciám – môže nás upokojiť alebo dodať energiu,” vysvetľuje ďalej psychologička. 

Pohyb umožňuje vybiť energiu, eliminovať stres a zároveň pomáha mozgu lepšie ukladať vedomosti a sústrediť sa. Vďaka 20-minútovej prechádzke po škole v zelenom prostredí si dieťa zapamätá až o 20 % viac informácií a cesta do školy ráno zase lepšie pripraví mozog dieťaťa na výučbu. Preto sa projekt Mesto pre deti zameriava okrem otázok dopravnej bezpečnosti aj na podporu aktívnej mobility detí, voľnú hru a pohyb vonku.  

Rovnako dôležité sú podľa psychologičky príležitosti na socializáciu, možnosť bezpečne objavovať a skúmať prostredie, ako aj postupne rozvíjať samostatnosť primerane veku. Deti potrebujú zažívať svet ako miesto, ktoré je dostatočne bezpečné, ale zároveň im dáva priestor skúšať nové veci. Popri tom však nesmieme zabúdať ani na potrebu oddychu a pokoja. Práve táto rovnováha pomáha deťom rásť, cítiť sa bezpečne a zdravo sa rozvíjať. 

Čo ešte potrebujú deti, aby sa vo svojom meste cítili dobre? Aké emócie prežívajú a čo s nimi môžu robiť, aby sa cítili lepšie? 

Poďte to zistiť spolu s vašimi deťmi na hravú výstavu Moje mesto pocitov, ktorá bude v TU-BA dostupná do 26. 8. 2026. Vernisáž výstavy sa koná 8. 4. o 17.00 v TU-BA. Projekt podporili Európska únia a Impact Lab Nadácie Pontis. Pre aktuálne informácie a prihlasovanie na komentované prehliadky sledujte www.tuba.mib.sk.  

Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou v rámci projektu č 101184844: ImpactAS 2 – Impact Acceleration of Slovak CSOs 2 (ImpactAS II). Vyjadrené názory a stanoviská sú názormi a stanoviskami autora/-ov a nemusia nevyhnutne odrážať názory Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Európska únia ani Európska výkonná agentúra pre vzdelávanie a kultúru za ne nezodpovedá.

The post Bezpečie, pohyb, sloboda – čo ešte potrebujú deti v meste? Odpovie interaktívna výstava.  appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Zimný prístav má potenciál transformovať sa z dnes neprístupnej lokality na plnohodnotnú mestskú štvrť. Ďalším krokom v procese je zmena územného plánu, o ktorú požiadali majitelia pozemku, štátna spoločnosť Verejné prístavy, a. s.   

Hlavné mesto Bratislava zverejňuje zmeny a doplnky územného plánu č. 16: Zimný prístav a otvára proces pripomienkovania tohto návrhu pre širokú aj odbornú verejnosť.  

Zmena územného plánu predstavuje príležitosť pre odbornú a koncepčnú transformáciu územia s cieľom vytvoriť kvalitné mestské prostredie. 

„Návrh zmien a doplnkov je v súlade s požiadavkami mesta definovanými v územnom pláne mesta: postupne utlmovať a vymiestniť prekládkové aktivity Zimného prístavu a dotvoriť územie pre potreby osobnej lodnej dopravy,” uvádza sa v stanovisku hlavného mesta. Návrh je zároveň v súlade s víziou zachovania vodných plôch bazénov pre potreby rekreačnej plavby. 

Pripomienky je možné uplatniť písomne v termíne od 1. do 30. apríla 2026. Možnosť osobne sa s návrhom zmien a doplnkov č. 16 oboznámiť bude 22. apríla 2026 od 16.00 do 18.00  formou konzultačného stánku v priestoroch TU-BA, centre pre architektúru a mestské plánovanie, na Štúrovej 4. 

Cesta ku kvalitnej novej štvrti je proces 

Transformácia územia Zimného prístavu prebieha na podklade vízie, ktorú pre Verejné prístavy, a. s., spracoval Metropolitný inštitút Bratislavy spolu s mestom Bratislava, odbornou verejnosťou a partnermi.  

Vízia je východiskom pre podmienky medzinárodnej urbanistickej súťaže, ktorá práve teraz beží. Do súťaže sa môžu prihlásiť lokálne aj medzinárodné tímy so skúsenosťou z podobných projektov a s expertízou v architektúre, urbanizme a ochrane industriálnych pamiatok.  

Súčasťou súťaže bude aj participácia verejnosti vo forme komentovaných prehliadok Zimného prístavu počas Bratislavských mestských dní.  

Zároveň bude možné vyjadriť svoj názor na budúci rozvoj Zimného prístavu prostredníctvom dotazníku. 

Všetky podnety, názory a pripomienky k Zimnému prístavu budú tvoriť podklad pre 2. kolo medzinárodnej urbanistickej súťaže.

The post Začína sa verejné prerokovanie zmien územného plánu pre Zimný prístav  appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Dôležitou súčasťou programu je aj participácia – deti, celé školy a susedstvá sa prostredníctvom programu vzdelávajú a prispievajú k zlepšovaniu svojho okolia.  

Do projektu sa od roku 2022 zapojilo 32 základných a materských škôl, jeho súčasťou bolo vďaka jednotlivým aktivitám asi 15 000 ľudí.  

Výsledkom sú dva komplexné projekty zmeny organizácie dopravy pri ZŠ Vazovova a ZŠ Mudroňova, 170 rôznorodých, menších či väčších opatrení v asi 14-tich lokalitách mesta a ďalších 18 projektov pripravených na realizáciu.  

Pred

Po

Medzi dopravné riešenia, ktoré prináša Mesto pre deti v spolupráci s dopravnými inžiniermi a jednotlivými komunitami, môže patriť napr.: 

• zvyšovanie bezpečnosti priechodov pre chodcov, 
• vytváranie drop-off zón na krátkodobé zastavenie v bezpečných polohách, 
• umiestňovanie prvkov na upokojovanie dopravy a vymáhanie dodržiavania maximálnej povolenej rýchlosti, 
• vytváranie Školských ulíc s upokojenou dopravou v ranných hodinách,  
• skvalitňovanie pešej či cyklo infraštruktúry. 

Podľa psychológov je dnes jedným z dôvodov zhoršujúceho sa psychického a fyzického zdravia detí a mladých ľudí nedostatok pohybu, slobody a pocitu zodpovednosti/ zmyslu. Dôvodom, prečo deťom chýba sloboda je často strach rodičov o ich bezpečnosť, zároveň nedostatok slobody a samostatnosti detí v určitom veku môže byť zdrojom nízkeho sebavedomia a vyššej miery úzkostí. 

Podľa psychologičky Andrey Kristíny Szabó je pre podporu duševného zdravia detí v meste kľúčová kombinácia bezpečia, vzťahov, slobody a podnetného prostredia. „Mnohé z toho, čo považujeme za dôležité pre fyzické zdravie – napríklad príležitosti na pohyb, čistý vzduch či dostatok prírody – má zároveň zásadný význam aj pre psychickú pohodu detí. Rovnako dôležité sú príležitosti na socializáciu, možnosť bezpečne objavovať a skúmať prostredie, ako aj postupne rozvíjať samostatnosť primerane veku,“ hovorí. Deti podľa nej potrebujú zažívať svet ako miesto, ktoré je dostatočne bezpečné, ale zároveň im dáva priestor skúšať nové veci.

Podľa dát Metropolitného inštitútu Bratislavy dnes každé druhé 11-ročné dieťa v Bratislave nemôže ísť na najbližšie ihrisko bez dozoru dospelých. Až 60 % 11-ročných detí stále odprevádzajú do školy rodičia. Pritom väčšina z nás si pamätá, že naše detstvo bolo výrazne iné.  

„Rodičia by sa nemali báť poslať deti samé pešo do školy či na najbližšie ihrisko. Samostatnosť pre deti znamená nielen viac času s kamarátmi vonku, ale tiež možnosť zažívať pocit zodpovednosti a kontroly nad svojím voľným časom,” dodáva Sandra Štasselová, koordinátorka projektu Mesto pre deti MIB. Viac pohybu a mentálne zdravie detí sú ďalšími prioritami projektu Mesto pre deti. 

Program Mesto pre deti postupne skúma bezpečnosť okolia jednotlivých škôl a spolu so zástupcami škôl, mestských častí, komunít a detí v spolupráci s odborníkmi prináša riešenia na zlepšovanie dopravnej a pešej infraštruktúry, upokojovanie dopravy a zvyšovanie aktívneho pohybu detí.   

Teraz sa program opäť otvára pre ďalšie školy a komunity. Výzva Prihláškového programu Mesta pre deti je otvorená od 1. 4. do 31. 5. 2026 pre všetky materské, základné a stredné školy v Bratislave, ktoré doteraz neboli súčasťou programu.  

„Spoluprácu s koordinátormi celého projektu Mesto pre deti vnímam veľmi pozitívne, pretože sa skutočne snažia zistiť reálny stav a zároveň ich veľmi zaujíma aj spätná väzba,” hodnotí Dušana Bartoněková, riaditeľka jednej zo zapojených škôl – ZŠ a MŠ Milana Hodžu.  

Okrem výzvy pre školy bude v apríli otvorená interaktívna výstava Moje mesto pocitov o duševnom zdraví detí v meste,  ktorú môžete od 1. 4. navštíviť v TU-BA – centre pre architektúru a mestské plánovanie Bratislavy na Štúrovej 4. Výstava je formou rozhovoru s deťmi a rodičmi/ učiteľmi a bude spojená s komentovanými prehliadkami pre školy a škôlky. Výstavu organizuje o. z. Zdravé zdravotníctvo a Metropolitný inštitút Bratislavy. Pre aktuálne informácie sledujte www.tuba.mib.sk. 

The post Otvárame 2. ročník Prihláškového programu Mesta pre deti  appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Praha je dnes len krok od schválenia nového Metropolitního plánu Prahy. Jeho príprava trvala 13 rokov.  

Bratislava je aktuálne v prípravnej fáze – zbiera, pripravuje a spracúva všetky podklady a dáta potrebné pre prípravu zadania Metropolitného územného plánu.  

Súčasťou prípravy je aj výmena skúseností a know-how s pražskými kolegami a tvorcami pražského plánu z Institutu plánování a rozvoje Prahy (IPR), ktorí navštívili Bratislavu v marci. Súčasťou stretnutia boli workshopy na témy regulácia, participácia, GIS a spracovanie dát a regulácia sídlisk. Časť programu bola určená aj verejnosti vo forme diskusie MIB Talk. Aké poznatky si MIB odnáša z tohto stretnutia? 

Dve mestá, rovnaké výzvy, podobné riešenia 

Marcové stretnutie zástupcov pražského Institutu plánování a rozvoje (IPR) a Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB) bolo viac než len prezentáciou. Bola to výmena skúseností dvoch miest, ktoré riešia podobné výzvy a hľadajú optimálne riešenia:  

• ako rozvíjať mesto dovnútra,  
• ako narábať s brownfieldmi,  
• ako zosúladiť verejný a súkromný záujem,  
• ako rozvíjať mesto a zároveň šetriť verejné zdroje, 
• ako vo výsledku pripraviť dokument, ktorý obstojí nielen odborne, ale aj politicky a spoločensky. 

Kým Praha má výhodu vďaka svojmu postaveniu ako krajského mesta, takže zlaďovanie záujmov prebiehalo primárne na úrovni štátu a mestských častí, Bratislava už dnes úzko kooperuje so štátom v otázke metodiky spracovania územného plánu. 

Ako na diskusii MIB Talk povedali zástupcovia IPR Jaromír Hainc a Jiří Deyl, česká metodika územného plánovania je šitá na 95 % menších miest a Praha je medzi 5 percentami veľkých miest, ktoré potrebujú špecifický meter. 

Výzvou pre Prahu je aj zlaďovanie sa s požiadavkami 57 mestských častí, ktoré tvoria pražskú metropolu, Bratislava ich má “len” 17.  

Praha Bratislave zároveň „závidí“, že obstarávateľom územného plánu je verejná, a nie štátna správa, ako je to u nich.  

Tu končí zoznam zásadných odlišností pri územnom plánovaní Prahy vs. Bratislavy. Výzvy rozvoja miest v 21. storočí sú spoločné pre obe mestá.  

Ako na zeleň, dopravu a brownfieldy 

Kým Praha už má jasno v tom, ako sa s týmito výzvami popasovať, Bratislava zatiaľ sumarizuje existujúce riešenia a vyberá tie optimálne.  

Obe mestá sa zhodnú na tom, že chcú chrániť hodnotné lokality vrátane pamiatkovej zóny (Praha je v UNESCO), koncepciu existujúcich sídlisk, zeleň vnútri mesta a okolitú krajinu. Rozvíjať chcú brownfieldy, udržateľnú mobilitu, verejné priestory, vybavenosť a zelenomodrú infraštruktúru.  

Sídliská ako stabilná súčasť mesta 

Zástupcovia Prahy si v rámci výmeny skúseností prešli okrem centra Bratislavy najväčšie slovenské sídlisko Petržalka a hovorili spolu so zástupcami MIB o rozvoji sídliskovej štruktúry a dnešnej podobe Petržalky.  

Sídliská v Prahe definovali v pláne ako stabilizované územia, ktoré sa majú zachovať a rozvíjať v zmysle pôvodnej koncepcie. Existujúce panelové domy sa môžu rozvíjať vo forme napr. prístavieb, avšak max. do 20% oproti súčasnej zastavanej ploche. Nová zástavba sa navrhuje v závislosti od kontextu, najmä s cieľom doplniť chýbajúcu občiansku vybavenosť alebo vytvárať bariéry voči vyťaženým komunikáciám a chrániť tak obyvateľov pred hlukom a znečistením.  

Zvyšný rozvoj má prebiehať primárne na brownfieldoch, z ktorých polovica sa v Prahe už transformuje. Pomôckou pri transformácii sú v hlavnom meste Česka plánovacie zmluvy medzi samosprávou a developermi, Bratislava má obdobné kontribučné zmluvy.  

Nezabúdame na zelenomodrú infraštruktúru a klimatickú odolnosť 

Nemenej podstatné sú pre obe mestá v čase klimatickej krízy otázky adaptácie na zmenu klímy a zelenomodré riešenia pre budúcnosť miest.  

V Prahe podobne ako v Bratislave je cieľom prepájať veľké plochy zelene do jednej zmysluplnej siete a podporovať rozvoj verejnej zelene (dostupná a hierarchizovaná sústava parkov, podpora a ochrana vzrastlých stromov, zadržiavanie vody v území a ďalšie zeleno-modré riešenia). Podobne to vidí Bratislava vo svojej Prognóze životného prostredia, ktorá je podkladom pre MÚP. 

Bratislava navyše vytvorila špeciálny nástroj – ekoindex, ktorý lepšie určuje plánovanú zeleň a motivuje ku kvalitatívnemu rozvoju zelenomodrej infraštruktúry. 

Doprava ako kostra rozvoja 

Metropolitní plán Prahy má podľa jeho tvorcov niekoľko vrstiev, jednou z nich je aj Plán udržitelné mobility. Ten napr. navrhuje rozširovanie siete existujúcich koľajových tratí, ktoré sú pre Prahu nosné, podobne ako sú pre Bratislavu nosné električkové radiály.  

Aj Bratislava pripravuje Plán udržateľnej mestskej mobility, ktorý sa bude venovať všetkým druhom dopravy v meste.  

Územný plán je predovšetkým spoločenská dohoda 

Vedúci oddelenia Metropolitného územného plánu MIB Viktor Kasala zhodnotil, že bolo zaujímavé stretnúť tím, ktorý sa v Prahe podieľal na tvorbe plánu a spoznať proces, ktorý bol za tým.  

Inšpiratívny bol hlavne proces participácie a komunikácie plánu, ktorému sa venovala aj verejná debata v TU-BA MIB Talk, ako aj workshop IPR + MIB.  

Praha počas troch kôl pripomienkovania metropolitního plánu spracovala zhruba 60 000 pripomienok, no ako zdôraznili zástupcovia pražského inštitútu, nie je podstatné číslo, ale obsah. Mnohé pripomienky boli vo vzťahu k územnému plánu irelevantné alebo si navzájom protirečili, čo je prirodzené. Cieľom bolo nájsť spôsob, ako ich vyhodnotiť a ako na ne odpovedať.  

Zložitosť procesu uľahčili online aj AI nástroje na triedenie pripomienok, ktorými sa inšpiruje aj Bratislava. „V istej fáze celý tím IPR pracoval na komunikácii a spracúvaní pripomienok k plánu. Je nám jasné, že advokácia plánu je dôležitá súčasť jeho tvorby a je potrebné sa na to pripraviť,“ povedal Viktor Kasala.  

Pre Prahu bolo zase cenné vidieť detailnejšie situáciu v Bratislave a môcť načerpať z energie Bratislavy, ktorá je ešte len na začiatku tvorby svojho plánu. „Hoci sa navonok môže zdať, že Slovensko, a s ním aj Bratislava, čelia veľkým výzvam, na práci a entuziazme kolegov z MIB-u a Útvaru hlavného architekta to vôbec nebolo cítiť. Mám pocit, že som videl oveľa viac pozitívnej energie a nadšenia, než dnes vnímam v Prahe,” zhodnotil riaditeľ sekcie rozvoja mesta IPR Jaromír Hainc po dvojdňovom stretnutí.  

Nálada v Prahe podľa neho môže byť výsledkom dlhej a zložitej prípravy Metropolitního plánu, nabubrelou byrokraciou v kombinácii s formálnym napĺňaním všetkých možných požiadaviek, alebo len pesimistickejším nastavením v Česku. „Prajem všetkým obyvateľkám a obyvateľom Bratislavy, aby mali svoj nový plán čo najskôr. Som presvedčený, že pri súčasnom nastavení ho budú mať čoskoro a bude dobre pripravený,“ uzavrel.  

The post Čo spája Prahu s Bratislavou a čo ich odlišuje appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Lokalitu Mlynských nív tvoria v súčasnosti brownfieldy, veľké plochy parkovísk a garáží, rôzne priemyselné či obchodné prevádzky, množstvo nepriepustných povrchov a nekvalitnej zelene a postupne aj nové developmenty.

V budúcnosti by sa územie malo urbanisticky zjednotiť ako kompaktná, kvalitná a zelená štvrť s potrebnou občianskou vybavenosťou. Takto rozsiahle transformačné územie je veľkou príležitosťou pre vznik vzorovej štvrte na princípe 15-minútových miest. 

Čo je to 15-minútové mesto? – je to štvrť, v ktorej máme v pešej dostupnosti 800 m všetko potrebné – obchody a služby, školy a škôlky, parky a verejné plochy vhodné na trávenie voľného času, zastávku MHD aj lekára či inú občiansku vybavenosť. 

Presne toto všetko by malo byť prirodzenou súčasťou budúcej štvrte Mlynské nivy. 

Nová štvrť by mala priniesť: 

• nové verejné priestory na ploche až 40 % územia 
• 1,5 kilometra novej električkovej trate s 3 zástavkami 
• menšie či väčšie parky na dosah ruky 
• ulice orientované na zmiešaný spôsob dopravy s prioritou aktívnej mobility 
• materské školy v dochádzkových vzdialenostiach približne 400 metrov od bydliska základná škola dostupná do 700 metrov od bydliska 
• a ďalšiu vybavenosť 

Podľa riaditeľky Metropolitného inštitútu Bratislavy Petry Marko ide o unikátny pilotný projekt spolupráce v kontexte Bratislavy. „Mesto dáva ucelený názor na to, ako sa chce rozvíjať – a zároveň transparentne nastavuje pravidlá pre developerov, čo je obojstranne výhodný  scenár, na základe ktorého vzniká dlhodobá hodnota pre stavebníka, aj pre mesto a jeho obyvateľstvo.” 

Úspešný príbeh transformácie brownfieldu 

Mlynské nivy sú zároveň ukážkou, ako možno využívať už zastavané lokality v meste. Cieľom mesta je totiž rozvíjať sa smerom dovnútra, nie rozširovaním sa do voľnej krajiny, k čomu často dochádzalo v minulosti.  

„Pre nás ako mesto je dôležité územia brownfieldov postupne transformovať, aby sme získavali nové lokality, kde môžu ľudia bývať a užitočne tráviť čas, a to premenou priemyselných a logistických lokalít, ktoré už nepatria svojím charakterom do vnútorného mesta” zdôraznil Ján Mazúr, hlavný stratég mesta, ktorý stál pri tvorbe MUŠ ešte ako riaditeľ MIB. 

Cesta k transformácii Mlynských nív sa definitívne otvára po prijatí zmien a doplnkov č. 11 v mestskom zastupiteľstve vo februári 2026. Tieto zmeny a doplnky súčasného územného plánu umožnia v lokalite vo väčšej miere stavať aj objekty určené na bývanie a občiansku vybavenosť. 

Pre Bratislavu je to skvelá správa, pretože podľa dát, ktoré spracoval Metropolitný inštitút Bratislavy, je potrebné medzi rokmi 2021 a 2050 vybudovať v Bratislave 123 332 bytov.

Dôvodom zvýšenej potreby bývania je nielen prílev obyvateľstva do hlavného mesta z iných miest, ale aj zvyšovanie nárokov na bývanie a postupný nárast trendu jednočlenných domácností.  

Ako na zmenu 

Zmenám a doplnkom predchádzal pomerne zložitý a koordinovaný proces vytvorenia Mestskej urbanistickej štúdie zóny Mlynské nivy, ktorú v roku 2024 spracoval Metropolitný inštitút Bratislavy a mesto Bratislava v spolupráci so 16-timi zapojenými vlastníkmi pozemkov a ďalšími partnermi. Zmena územného plánu v tejto chvíli sa napokon týka 13 vlastníkov s 18-timi pozemkami. 

Zmene územného plánu predchádzala širšia rozprava a postupná úprava politiky samosprávy. Spolu s urbanistickou štúdiou bola preto v roku 2024 predložená mestskému zastupiteľstvu aj Stratégia rozvoja a financovania územia mestskej urbanistickej štúdie Mlynské nivy. 

„Úlohou mesta a MIB bolo v procese skoordinovať jednotlivé záujmy súkromných vlastníkov s verejným záujmom a pripraviť zmenu územného plánu, ktorá by umožnila riadenú transformáciu uvedeného územia,” vysvetlil Ján Mazúr. 

Zladiť súkromný a verejný záujem predstavovalo podľa urbanistu Metropolitného inštitútu Bratislavy Daniela Tomka výzvu: „Keďže územie je vlastnícky rozdrobené, bolo potrebné nájsť spoločnú urbanistickú reč a jednotný pohľad.” 

Cesta k vzorovej štvrti:

• Urbanistická štúdia Brownfieldy na území hlavného mesta Bratislavy (2019, aktualizácia 2022) 
• Koncepcia mestskej bytovej politiky hlavného mesta SR Bratislavy 2020-2030 (2021)  
• Urbanistická štúdia umiestnenia nájomného bývania na území Bratislavy (2021) 
• Metodika zmien územného plánu v záujme budovania predpokladov na rozvoj nájomného bývania a zvyšovania dostupnosti bývania (2021) 
• Mestská stratégia Bratislava 2030 (2022) 
• Stratégia rozvoja a financovania územia MUŠ Mlynské nivy (2024) 
• Mestská urbanistická štúdia Mlynské nivy (2024) 
• Zmeny a doplnky územného plánu č. 11 (2026) 

Ako by mala vyzerať nová štvrť 

Podľa mestskej urbanistickej štúdie by v území mohlo postupne pribudnúť zhruba 10 000 bytov pre viac ako 20 000 obyvateľov. Výstavbou bytov developeri nielen prispejú k budovaniu predpokladov pre lepšiu dostupnosť bývania, no tiež budú spravodlivo participovať na rozvoji mesta vo forme kontribúcií. 

Na základe výpočtov kontribúcií z aktuálnej zmeny územného plánu by malo mesto získať 86 bytov od developerov do mestského fondu nájomného bývania. Táto vízia napĺňa aj koncepciu rozvoja nájomného bývania v meste.  

Ďalšou formou kontribúcií sú finančné alebo nefinančné príspevky majiteľov pozemkov v hodnote zhruba 64 mil. €. Ide napr. o poskytnutie: 

• pozemku určeného na vybudovanie veľkého zonálneho parku,  
• pozemku na vybudovanie školy v území, 
• príspevku na vybudovanie električkovej radiály a bulváru.  

Vďaka tomuto modelu a spolupráci s mestskou časťou Ružinov by mala nová štvrť ponúknuť nielen bývanie, ale aj potrebnú občiansku vybavenosť. Ide v slovenských reáliách o pomerne inovatívny postup. 

Ako hovorí Juraj Šujan, hlavný architekt mesta, vďaka tomuto modelu by na Mlynských nivách mala vzniknúť kompaktná, funkčne zmiešaná štvrť, previazaná na okolité časti vnútorného mesta. Mala by poskytovať kvalitné podmienky na bývanie, vzdelávanie a trávenie voľného času svojich obyvateľov i návštevníkov. Vzhľadom na už vybudované kapacity najmä administratívnych budov sa dá predpokladať, že čiastočne by mala poskytnúť aj pracovné príležitosti. 

Podľa hlavného architekta mesta ide o vzorový príklad správneho využitia veľkého územia nevyužívaných priemyselných a skladových brownfieldov. „Verím, že nová štvrť Mlynských nív bude jedinečná vo svojom priestorovom pôsobení, ako príjemne obytná mestská bloková zástavba primeranej podlažnosti s výrazným podielom občianskej vybavenosti, dostupnosťou oddychových plôch zelene vrátane dvoch väčších parkov. A že bude osobitá aj vo vysokej miere využitia verejnej dopravy vďaka vtiahnutiu električkovej trate do stredu vznikajúcej novej mestskej štvrte,” zdôrazňuje hlavný architekt mesta.  

The post Bratislava je zmenou územného plánu o krok bližšie k vzorovej štvrti  appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Aj Bratislava prostredníctvom Metropolitného inštitútu Bratislavy pracuje na príprave nového územného plánu. Na diskusii v TU-BA začiatkom marca hovorili o pražskom pláne zástupcovia Prahy Jaromír Hainc a Jiří Deyl z IPR. Bratislavu zastupovali hlavný architekt mesta Juraj Šujan a riaditeľka Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB) Petra Marko. Oba inštitúty sa stretli, aby si vymenili skúsenosti.  

Rovnako ako MIB v Bratislave, aj IPR vznikol aj s cieľom pripraviť nový územný plán hlavného mesta. Príprava pražského plánu trvala 13 rokov a jej súčasťou boli tri kolá pripomienkovania. Počas prípravy plánu sa niekoľkokrát vymenilo politické zastúpenie Prahy, plán zažil štyroch primátorov, niektorí chceli proces celkom zastaviť, kancelária metropolitného plánovania IPR sa rozpadla, príprava sa takmer zastavila… Dnes je plán hotový a čaká už len na schválenie pražským zastupiteľstvom v máji tohto roku. 

„Komunikácia plánu v rokoch intenzívne prebiehala v jednotlivých mestských častiach, ktorých je v Prahe 57, s jednotlivými starostami, štátnymi a regionálnymi orgánmi, odbornými inštitúciami a samotným obyvateľstvom, ktoré si mohlo plán prísť pozrieť aj do nákupných centier,“ vysvetľoval Jaromír Hainc, riaditeľ Sekcie rozvoja mesta IPR.  

K návrhu zadania a samotného Metropolitního plánu prišlo počas troch kôl pripomienkovania viac ako 60 000 pripomienok. „Nie je dôležité číslo, pretože pripomienky neboli rovnocenné, niekto sa napríklad opýtal, či si môže na záhrade vysadiť 12 sliviek. Každou pripomienkou sme sa ale museli zaoberať a odpovedať na ňu,“ vysvetľoval Jiří Deyl z Kancelárie metropolitného plánovania IPR na diskusii v Bratislave. Venovali tomu veľa pozornosti a mali na tento účel online portál. Jiří Deyl ale zdôraznil, že v územnom plánovaní nikdy nebudú spokojní všetci. „To nie je cieľom, ide o to, aby všetci mali možnosť plán pripomienkovať a byť informovaní.”

Dôležitým momentom bolo aj zlaďovanie na úrovni štátu či regiónu. Metropolitní plán Prahy treba vnímať ako súčasť širšieho systému plánovania mesta. „Územný plán je iba jednou z vrstiev regulácie územia, ktorú predpokladá stavebný zákon,“ vysvetlil Jiří Deyl. „Rozhoduje o využití všetkých pozemkov v meste, ale nad ním existujú ďalšie dokumenty, napríklad zásady územného rozvoja,“ dodal. Predovšetkým je však plán spoločenskou dohodou o vízii mesta. 

Akú víziu má Praha? 

„Vízia je vyjadrená v tézach Metropolitního plánu Prahy a jedna z kľúčových vecí je intenzívnejšie využitie zastavaného mesta, transformácia brownfieldov a určitý poriadok v hierarchii pre správu mesta – to všetko by mohlo ušetriť financie mesta,“ vyjadril sa Jaromír Hainc.  

Najväčšia časť verejných financií totiž nejde na novú výstavbu, ale na rozvoj, obnovu a prevádzku infraštruktúry a prevádzku mesta. Ekonomika mesta je udržateľná pri určitej hustote, ktorej dolnou hranicou je 100 obyvateľov na hektár. Ako dobrý príklad uviedol hlavný architekt Bratislavy Juraj Šujan niektoré pražské časti: „Najkvalitnejšie pražské mestské blokové štvrte ako Kráľovské vinohrady, Dejvice alebo Letná majú okolo 250 obyvateľov na hektár. To je intenzita, pri ktorej už môžeme stavať mestské bulváre s obchodmi v parteroch, môžu tu jazdiť električky, autobusy, môžeme si dovoliť školu v pešej dostupnosti obyvateľov.” 

Preto je dôležité stavať na brownfieldoch, hoci je to nákladnejšie a v Prahe sa už zhruba polovička brownfieldov pripravuje. 

Okrem primeranej hustoty sú ďalšími tézami pražského plánu ochrana pamiatkového centra, hľadanie hraníc mesta, koncentrácia mesta smerom dovnútra, zahusťovanie mesta pri zachovaní jeho kvality, výšková regulácia a mnohovrstevnosť, zmysluplná údržba a rozvoj modernistických sídlisk a v neposlednom rade ochrana a rozvoj prírodného prostredia, ktorého hlavnou kompozičnou osou je Vltava. 

Otázkou kompaktnosti sa v rámci prípravy plánu zaoberá aj Bratislava. Podľa riaditeľky MIB Petry Marko sa často porovnáva hustota Bratislavy s hustotou Viedne, ktorá sa považuje za top miesto na život vo svete, pritom Viedeň má štvornásobne vyššiu hustotu ako hlavné mesto Slovenska. Cieľom nie je stavať menej, ale stavať kvalitnejšie na miestach, ktoré už zastavené boli, a tými sú brownfieldy.  

„Bratislava má veľmi dobré predpoklady, pretože patrí medzi zelené mestá, má rieku Dunaj, Karpaty, ktoré sú devízami pre mesto z klimaticko-adaptačného hľadiska. Zároveň máme 580 hektárov brownfieldov, z ktorých je viac ako polovička v zastavanom území. To sú lokality mesta, ktoré chceme v novom územnom pláne rozvíjať,“ priblížila Petra Marko. 

Kde stojí Bratislava 

Podobný proces, aký prešla Praha, čaká aj Bratislavu, ktorá na svojom pláne pracuje. V tejto fáze hlavné mesto komunikuje so štátnymi orgánmi o novej metodike a nadradených plánoch. „Na vyšších úrovniach sa pripravuje koncepcia územného rozvoja Slovenska či koncepcia územného rozvoja regiónu, s ktorými by sa bratislavský plán mal zladiť,“ vysvetľoval hlavný architekt Bratislavy Juraj Šujan. Aktuálne je MIB, ktorý je spracovateľom územného plánu podobne ako IPR, vo fáze prípravy podkladov, medzi ktoré patrí zber dát cez odvetvové štúdie, prognózy či debaty o budúcej vízii a princípoch rozvoja mesta s jednotlivými záujmovými skupinami. Dôležitým míľnikom je príprava zadania nového územného plánu. Zadanie bude aj predmetom prvého kola pripomienok. Orientačný harmonogram predstavil na diskusii v TU-BA hlavný architekt mesta Juraj Šujan. Bratislavský plán by mal byť podľa aktuálnej legislatívy prijatý zastupiteľstvom do apríla 2032. 

Praha verzus Bratislava 

Naše východiskové pozície sú podobné, výzvy máme rovnaké – ako zvyšovať kvalitu mesta popri hustote, ako chrániť krajinu popri rozvoji mesta, ako rozvíjať možnosti dostupného bývania pri minimalizovaní individuálnej dopravy a ako zachovať cennú históriu popri modernej výstavbe? 

Výzvy majú svoje riešenia – Praha aj  Bratislava ich už pozná a učiť sa môžeme od seba navzájom. Pri tom môžeme navrhovať a využívať inovatívne nástroje.   

Inovatívne nástroje pri rozvoji mesta 

Praha prišla v rámci transformácie rozvojových plôch s inovatívnym nástrojom – plánovacími zmluvami, ktoré sa uzatvárajú medzi samosprávou a investormi. Zmluvy uzavreté na 6 rokov určujú pravidlá budúcej transformácie konkrétnej lokality. Takto je garantovaný rozvoj, ktorý je výhodný pre obe strany – mesto aj developera.  

Aj Bratislava má obdobu – kontribučné zmluvy, ktoré okrem iného hovoria o tom, na aký rozvoj verejnej infraštruktúry investor, ktorý chce stavať viac, ako umožňuje aktuálny územný plán, prispeje. Môže ísť o financie na rozvoj infraštruktúry, pozemok určený napr. na školu alebo istý počet nájomných bytov vypočítaných na základe koeficientu.  

Aj takýmto spôsobom sa plánovala nová štvrť na Mlynských nivách, ktorej po schválení zmien a doplnkov územného plánu mestským zastupiteľstvom minulý týždeň, už nič nebráni v rozvoji.  

Poďte k nám žiť a rozprávať sa  

Hlavné mestá sú atraktívne a prirodzene priťahujú ľudí a život. Vďaka územným plánom a koncepciám rozvoja, ktoré držia v rukách koncepčné inštitúty naprieč volebnými obdobiami, sa môžu mestá rozvíjať zmysluplne a udržateľne tak, aby primárne slúžili obyvateľstvu popri zachovaní cennej krajiny a histórie. Predpokladom pre vytvorenie plánu mesta je dialóg o jeho tvorbe, ktorého výsledkom má byť spoločenská dohoda. „Musí existovať politická vôľa presadiť nový dokument s cieľom zmeniť mesto k lepšiemu. Keď neexistuje, odborníci to sami nedokážu,“ povedal Jiří Deyl na diskusii v Bratislave a uzavrel: „Príprava plánu trvá roky a to je príležitosť navzájom sa zladiť.” 

Základom tvorby plánu a dialógu o meste je napokon dôvera – medzi jednotlivými inštitúciami navzájom a medzi obyvateľstvom a orgánmi.

Pozrite si záznam z podujatia

The post Praha má plán, Bratislava na ňom pracuje appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Urbanistická štúdia nastavila pravidlá rozvoja – a ich premietnutie do územného plánu je dôležitým krokom k tomu, aby sa územie rozvíjalo koordinovane, udržateľne a v prospech mesta ako celku. 

Lokalita Mlynských nív je jednou z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich častí Bratislavy. Kým najväčší stavebný boom je viditeľný v západnej časti územia, mesto v spolupráci s Metropolitným inštitútom Bratislavy navrhuje novú mestskú štvrť vo východnej časti. Územie s rozlohou 138 hektárov je vymedzené Košickou ulicou, Prievozskou ulicou, Hraničnou a Prístavnou ulicou.

Nová štvrť na Mlynských nivách vznikne premenou továrenských komplexov a výrobných areálov, ktoré tu fungovali do 90. rokov a od tohto obdobia postupne zanikli. Aktuálne sa v území nachádza niekoľko administratívnych a bytových komplexov, ktoré však navzájom nesúvisia. Z celkového počtu plôch je až 80% disponibilných pre novú zástavbu.

Transformáciou málo využívaného územia vo vnútri mesta sa Bratislava priblíži k vízii kompaktného mesta. Ide o jeden z cieľov, ku ktorému sa mesto zaviazalo v strategickom dokumente Bratislava 2030.

Nová štvrť na Mlynských nivách v skratke:

• 40% územia bude tvoriť verejný priestor vrátane parkov.
• 800 metrov aktívneho parteru pomôže vytvoriť živé ulice.
• Súčasťou bude 1,5 kilometra novej električkovej trate s 3 zástavkami.
• Parky v novej štvrti budú na dosah ruky.
• Ulice budú orientované na zmiešaný spôsob dopravy s prioritou aktívnej mobility.
• Materské školy by mali byť v dochádzkových vzdialenostiach približne 400 metrov od bydliska, základná škola dostupná do 600-800 metrov od bydliska.

The post Vízia pre Mlynské nivy dostáva zelenú appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Organizátorom súťaže je Metropolitný inštitút Bratislavy. Medzinárodná súťaž je spôsobom, ako získať tie najkvalitnejšie riešenia pre rozvoj tak výnimočnej lokality. Prvé kolo súťaže potrvá do mája 2026. Porotu súťaže tvoria medzinárodne rešpektované architektky a architekti.  

Zimný prístav predstavuje jedno z najvýznamnejších strategických transformačných území v Bratislave. S rozlohou približne 65 hektárov, vrátane historických prístavných  bazénov a rozsiahlych nábreží, ide o jednu z posledných veľkých príležitostí na rozvoj v priamom kontakte s rozširujúcim sa centrom mesta a riekou Dunaj.  

„Ambíciou je vytvoriť tu územie celomestského významu, ktoré spojí každodenný mestský život s mierkou primeranými verejnými priestormi a obnoveným vzťahom k vode,” hovorí hlavný architekt Bratislavy Juraj Šujan.  

Zimný prístav má potenciál stať sa novým symbolom Bratislavy ako mesta na Dunaji. Súťaž je príležitosťou nájsť riešenie, ktoré prepojí industriálnu históriu, klimatickú odolnosť a súčasný mestský život do jedného presvedčivého celku. 

„Táto súťaž predstavuje jedinečnú príležitosť znovu prepojiť Bratislavu s jej nábrežím a nanovo definovať vzťah medzi centrom mesta, riekou a prírodným prostredím,“ uviedol Paco Bunnik, člen poroty a hlavný urbanista mesta Amsterdam. 

Výsledkom medzinárodnej urbanistickej súťaže bude po dopracovaní kvalitný urbanistický návrh pre celú lokalitu – „masterplán”, ktorý určí dlhodobý rámec pre vznik a rozvoj novej mestskej štvrte pri Dunaji a bude podkladom pre ďalšie, čiastkové architektonické súťaže.  

Súťaž vyzýva multidisciplinárne architektonické a urbanistické tímy so zmyslom pre identitu, krajinu a tvorbu miesta, aby reagovali na jedinečné priestorové, kultúrne a prírodné podmienky územia. Tímy môžu čerpať inšpirácie z príkladných transformácií európskych prístavných štvrtí, pričom majú citlivo reflektovať miestny charakter, históriu a krajinu Bratislavy. 

„Cieľom nie je kopírovať existujúce modely, ale vytvoriť osobitú mestskú štvrť, autentickú pre Zimný prístav a nezameniteľne zakorenenú v jeho kontexte,” približuje Petra Marko, riaditeľka Metropolitného inštitútu Bratislavy. 

V centre, no nedostupný 

Zimný prístav dnes funguje ako uzavretý a verejnosti neprístupný logistický prekládkový areál, ktorý svoju pôvodnú funkciu napĺňa len minimálne. Vzhľadom na jeho blízkosť k centru mesta z jednej strany a rozvíjajúcu sa štvrť Mlynských nív z druhej strany, predstavuje poslednú bariéru medzi mestom a Dunajom. Tak, ako iné európske mestá, aj Bratislava sa chce priblížiť k rieke.  

Matej Danóci, riaditeľ Verejných prístavov, a.s., je presvedčený, že Zimný prístav nie je len o prestavbe územia a znovuobjavení miesta, ktoré vzťah medzi mestom a riekou doteraz blokovalo. „Veríme, že správne urbanistické riešenie dokáže tento priestor otvoriť pre ľudí, vytvoriť nové funkcie a kvalitu verejných priestorov a zároveň citlivo pracovať s prístavnou históriou, pričom bude prirodzene susediť s funkčným riečnym prístavom v zóne Pálenisko, ktorý v tejto lokalite zachováme a ďalej zmodernizujeme. Našou ambíciou je, aby tu nevznikla len mestská štvrť, ale živé srdce Bratislavy pri Dunaji, s miestami na stretnutia, prácu aj oddych, pre Bratislavčanov i turistov.“ 

Budúci Zimný prístav budú definovať predovšetkým verejné priestory a prístup k vode. „Ulice, námestia, parky, promenády a nábrežia budú  hlavným rámcom, ktorý definuje urbanistickú formu, pohyb, identitu a spoločenský život v lokalite,” potvrdzuje Peter Gero, odborný garant vízie rozvoja územia, ktorý je spolutvorcom štvrte HafenCity v Hamburgu. 

Zimný prístav je príležitosťou tvorivo pracovať s riekou – predĺžiť nábrežnú promenádu popri Dunaji, vybudovať atraktívne verejné priestory, osobnú marínu, kontaktné móla či mestské kúpaliská po vzore napr. kodanských. 

Tak ako voda podľa neho určuje špecifický charakter budúcich verejných priestorov, tak aj stopa po priemyselnom využití: „Dunaj a prístavné bazény sa majú stať základom priestorovej kompozície, verejného života a identity územia.”  

„Zelená infraštruktúra je chrbtovou kosťou každého rozvoja a podporuje kvalitnú mikroklímu. Mimoriadne jedinečný je vysoký potenciál modrej infraštruktúry, ktorý Zimný prístav ponúka svojimi dvoma bazénmi,“ doplnila členka poroty Eva Kail, rakúska architektka a urbanistka, ktorá stála na čele inkluzívnej regenerácie viedeňských štvrtí. 

Medzinárodná súťaž ako záruka najlepších riešení 

Prvé kolo medzinárodnej súťaže na premenu Zimného prístavu je otvorené do mája 2026. Doručené návrhy architektonických tímov bude posudzovať vysoko odborná a medzinárodná porota. Sú medzi nimi britskí, nemeckí, holandskí, rakúski, slovenskí aj českí architekti a architektky – Michal Sedláček (Brno, predseda poroty), Catherine Burd (Londýn, podpredsedníčka), Paco Bunnik (Amsterdam), Eva Kail (Viedeň), Gerd Jäger (Berlín), Linda Obršálová (Brno), Martin Závracký (Rostock), Jakub Cígler (Praha), Filip Tittl (Praha), Ondrej Horváth (Trnava) a Peter Gero (Hamburg).  

Peter Gero je aj odborným garantom Vízie rozvoja územia Zimného prístavu, ktorú Metropolitný inštitút Bratislavy a Verejné prístavy a. s. predstavili verejnosti v januári. Úlohou vízie bolo overiť urbanistickú, technickú a environmentálnu realizovateľnosť transformácie územia, vrátane riešenia protipovodňovej ochrany a ochrany pamiatkových hodnôt. Princípy vízie sú pretavené do súťažného zadania. 

Súťaž bude aplikáciou základných princípov budúceho rozvoja územia Zimného prístavu, podľa ktorých by nová štvrť mala byť jedinečná, rešpektujúca kultúrne dedičstvo, klimaticky odolná, polyfunkčná, s prevažujúcou kompaktnou zástavbou s možnými dominantami v určených miestach, dostupnou, otvorenou a inkluzívnou.  

„Územie Zimného prístavu v Bratislave považujeme za jedno z najvýznamnejších lokalít v hlavnom meste Slovenska. Práve preto je jeho transformácia veľkou príležitosťou predviesť ten najkvalitnejší prístup k uchovávaniu a oživovaniu kultúrneho a priemyselného dedičstva mesta. Projekt transformácie Zimného prístavu sa dá prirovnať k podobným projektom v Brne, k výstavbe štvrte Nová Zbrojovka v areáli bývalej továrne, alebo v Prahe, k projektu Smíchov City, ktorý zaplní plochy po železnici,” uzatvára architekt Michal Sedláček a predseda medzinárodnej poroty.  

Bratislava stojí na prahu veľkej zmeny a blížiaca sa urbanistická súťaž ukáže, čo všetko je v hlavnom meste Slovenska možné.  

The post Medzinárodná urbanistická súťaž na premenu Zimného prístavu priblíži Bratislavu viac k rieke appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.