Ako budovať mestský dopravný systém, ktorý v krízových časoch silnie?

Ako mestá rastú, čelia čoraz komplexnejším dopravným výzvam – od každodenných problémov ako sú dopravné zápchy a nehody až po zásadné krízy súvisiace s pandémiami či plošnými výpadkami energie.

Štandardné krízové stratégie už nestačia.

O čom je projekt AntifragiCity – sebaposilňujúce mesto

Projekt AntifragiCity – Sebaposilňujúce mesto, ktorého súčasťou je aj Bratislava, pomáha mestám vytvárať také dopravné systémy, ktoré sa v čase krízy stávajú ešte odolnejšími.

Bratislava je jedným z pilotných miest, kde sa budú pripravovať a testovať konkrétne opatrenia. Ďalšími testovacími mestami sú Larissa a Thessaloniky (Grécko) a Odessa (Ukrajina).

Projekt AntifragiCity – Sebaposilňujúce mesto je financovaný z rámcového programu Európskej únie a Európskej výkonnej agentúry pre klímu, infraštruktúru a životné prostredie (CINEA) – Horizon Europe pre výskum a inovácie na roky 2021–2027, evidovaný pod číslom 101203052.

Vďaka sebaposilňujúcim politikám by mestá mali v budúcnosti zvládnuť:

• Zachytiť a monitorovať (blížiace sa) reálne ohrozenia a riziká
• Posúdiť ich dopad prostredníctvom simulácií a nástrojov na predvídanie
• Ohodnotiť schopnosť verejnosti prijať navrhované stratégie
• Robiť informované rozhodnutia o tom, ako zmierniť dopady a zlepšiť budúce reakcie na krízové situácie
• Zapájať verejnosť prostredníctvom participácie a spolupráce

Prístup

Projekt AntifragiCity kombinuje technologické inovácie, sociálne vedy a testovanie v praxi s cieľom navrhovať sebaposilňujúce mestské dopravné systémy.

Veľmi dôležitou časťou projektu je aj spolupráca s obyvateľstvom, ktoré sa bude spolu s odborníkmi a odborníčkami podieľať na hľadaní riešení. Pokúsime sa spoločne odpovedať na otázku:

Aké opatrenia urobia dopravu v našom meste lepšou a pripravenejšou na potenciálne krízy?

Zapojte sa do dotazníka o vašich preferenciách v doprave. Formulár je možné vyplniť do 19. 4. 2026. Na pravej strane formulára si zakliknite slovenský alebo iný jazyk.

Súčasťou projektu AntifragiCity bolo aj participatívne stretnutie obyvateľstva – Bratislavské fórum.

Čo bolo cieľom Bratislavského fóra – spoločnej diskusie občanov?

Išlo o stretnutie 40 obyvateliek a obyvateľov, ktorí reprezentujú vekové či sociálne vrstvy obyvateľstva v hlavnom meste Slovenska.

Účastníci a účastníčky sa mohli:

• učiť od odborníkov a odborníčok,
• prinášať riešenia pre odolnejší dopravný systém v Bratislave,
• prispieť k príprave európskeho výskumu aj Plánu udržateľnej mobility.

Zo stretnutia bude spracovaná záverečná správa, ktorá bude jedným z podkladov pre Plán udržateľnej mestskej mobility.

Informácie o spracúvaní osobných údajov

Dokumenty na stiahnutie:

Informačná povinnosť_Forum obyvateľov Bratislavy_MIB samostatný prevádzkovatel_v2

Informacna-povinnost_Forum-obyvatelov-Bratislavy_spolocni-prevadzkovatelia

Sprava z Bratislavskeho fora_2026

Antifragicity_Skratena sprava final

The post AntifragiCity – Sebaposilňujúce mesto, ktoré vďaka krízam silnie appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Účel súťaže

Účelom súťaže bolo nájsť návrh, ktorý spomedzi predložených návrhov najlepšie rieši požiadavky zadania a tiež nájsť partnera, s ktorým bude vyhlasovateľ spolupracovať na projekte. 

Výsledky súťaže 

Do dvojkolovej súťaže sa v stanovenej lehote prihlásilo 14 architektonických tímov. Na základe hodnotenia kvality predloženého návrhu, referenčného portfólia a predložených cenových ponúk, odborná porota v zložení predsedníčka poroty – krajinná architektka Štepánka Endrle z Prahy, krajinný architekt Peter Pašečný, architekti Richard Schlesinger a Peter Chaban a zástupca David Okál vybrala ako  

Víťazný návrh

1. miesto Kuklica Smerek architekti, s.r.o. + la.arch

Zobraziť víťazný návrh

Hodnotené návrhy v druhom kole:

2. miesto ATELIÉR TOMAN, s.r.o. 

Zobraziť súťažný návrh

3. miesto MAPA architekti, s.r.o. 

Zobraziť súťažný návrh

Ďalší účastníci súťaže

4. miesto BETWEEN s.r.o.

Zobraziť súťažný návrh

5. – 8. miesto MED ARKITEKT s.r.o.

Zobraziť súťažný návrh

5. – 8. miesto 2M ateliér architektúry s.r.o

Zobraziť súťažný návrh

5. – 8. miesto TVAR architekti s.r.o.

Zobraziť súťažný návrh

5. -8. miesto Ing. Kristína Rusnáková, Landschaftsarchitekt

Zobraziť súťažný návrh

9. – 14. miesto Ateliér Krejčiříkovi, s.r.o.

Zobraziť súťažný návrh

9. – 14. miesto Titan Studio s. r. o.

Zobraziť súťažný návrh

9.-14. miesto Point Architekti, s.r.o.

Zobraziť súťažný návrh

9.-14. miesto ateliér ditta, s.r.o.

Zobraziť súťažný návrh

9.-14. miesto GuldanArchitects, s.r.o.

Zobraziť súťažný návrh

9.-14. miesto Ing. arch. Gabriela Chvostaľová – ARCHITEKT

Zobraziť súťažný návrh

Druh súťaže 

Podľa účelu súťaže: projektová

Podľa okruhu účastníkov: verejná anonymná 

Podľa predmetu súťaže: kombinovaná | krajinársko-architektonická 

Podľa priebehu súťaže: dvojkolová 

Porota

Úvod

Areál hier Radosť sa rozprestiera na západnom brehu jazera Štrkovec v mestskej časti Bratislava-Ružinov a patrí medzi najväčšie herné areály v meste. Obyvateľom slúži už od samotnej výstavby sídliska v roku 1974 a minulý rok oslávil polstoročie. Napriek tomu, že od svojho vzniku je pre ľudí obľúbeným herným a oddychovým areálom, v súčasnosti čelí starnutiu a strate svojho génia loci. 

Herné prvky postupne nahrádzali nové, bez komplexného zamýšľania sa nad ich podobou a celkovou štruktúrou areálu. V roku 2023 ihrisko neprešlo revíziou, a tak mestská časť pristúpila k nevyhnutnej výmene starých opotrebovaných prvkov za nové, dočasné, ktoré plánuje v rámci realizácie komplexnej obnovy areálu o niekoľko rokov presunúť na iné miesto v MČ.  

Časť areálu pripadla v minulosti do súkromného vlastníctva, pribudol amfiteáter a spevnené plochy. S amfiteátrom, ktorý je v súčasnosti využívaný len minimálne, sa v budúcnosti už nepočíta, nahradia ho nové objekty občianskej vybavenosti, ktoré teraz chýbajú a multifunkčný priestor pre podujatia. Štúdia bude hľadať aj riešenie pre budovy, v ktorých sídli pobočka Ružinovského športového klubu, ktorý je aktuálnym správcom areálu.   

Zelené plochy sa rozšíria na úkor spevnených plôch, očakávame až dvojnásobok súčasnej výmery zelene. Krajinársko-architektonická súťaž môže ponúknuť aj ideové východiská pre dotknuté územie, ktoré je v kontakte s jazerom a má rôznych vlastníkov.  

Idea projektu 

Zámerom MČ Ružinov je prostredníctvom celkovej revitalizácie prinavrátiť areálu pôvodnú funkciu a význam. Vzhľadom na lokalitu, históriu a predpokladaný rozpočet má mestská časť ambíciu revitalizovať areál do podoby, v ktorej bude patriť medzi najatraktívnejšie areály takéhoto zamerania na Slovensku.  

Úlohou architekta a krajinného architekta bude hľadanie novej témy areálu, vytvorenie jednotného zeleno-hravého priestoru adaptovaného na súčasné požiadavky užívateľov.  

Z hľadiska funkčného riešenia bude nový areál pozostávať z herných priestorov, podpornej vybavenosti a služieb, športu, a to všetko v istej miere pretkané zeleňou – zelenými plochami slúžiacimi na oddych a hry v zeleni. Nosnou funkciou budú práve herné zóny pre deti, o športe sa uvažuje len ako o doplnkovej funkcii, resp. ako o súčasti herných priestorov pre staršie vekové kategórie detí. Vybavenosť a služby budú určené všetkým návštevníkom a majú zabezpečiť dostatočný komfort pri celodennej a celoročnej návšteve areálu.   

Bližšie špecifikácie 

• herné priestory budú obsahovať viacero prepojených herných zón určených deťom rôzneho veku – doplnená bude aj dynamická zóna, prípadne vodná zóna,  

• návrh by mal podporiť hru v zeleni – napr. prostredníctvom modelácie terénu, prácou s prírodnými prvkami , vegetáciou a pod., 

• ihriská budú prirodzene podporovať inklúziu – cieľom je zapojiť zdravotne znevýhodnené deti a mládež do rovnocennej hry, v ktorej si vedia navzájom pomáhať a interagovať aj s osobami bez znevýhodnenia, 

• športová časť bude mať doplnkovú funkciu – rozšíri ponuku aktivít pre staršie deti a dospelých, zároveň poskytne priestor pre organizáciu podujatí, 

• časť ihriska by mala poskytovať ochranu pred počasím rôznou formou zastrešenia – ihrisko by tak bolo využiteľné počas celého roka, 

• cieľom je zachovať existujúcu zeleň v maximálnej možnej miere a doplniť ju ďalšou kvalitnou výsadbou, 

• podkladom pre riešenie zelene je inventarizácia nebezpečných a neperspektívnych drevín – aktuálne sa odhaduje výrub 25 ks drevín z dôvodu zlého zdravotného stavu – všetka zeleň bude nahradená novou, 

• časť zelene prejde arboristickou úpravou, ktorej cieľom je zastabilizovať alebo zlepšiť zdravotný stav drevín, 

• vysadené budú nové zelené plochy a kvetinové záhony, 

• prvok, ktorý je potrebné zachovať a reštaurovať je charakteristické výtvarné dielo od Rastislava Miklánka – Ťava, 

• súčasťou riešenia bude vybudovanie komunitných priestorov, priestorov pre správu areálu, šatní, toaliet a gastro prevádzky, 

• v rámci mobility bude mať prioritu peší pohyb a cyklodoprava, zámerom je zachovať existujúci peší okruh okolo jazera Štrkovec, 

• všetky objekty a komunikácie v areáli budú bezbariérové. 

Predpokladaná hodnota zákazky

Odhadované celkové náklady na revitalizáciu areálu sa budú pohybovať na úrovni do 5 mil. € bez DPH. 

Základné parametre súťaže

Súťaž je verejná, anonymná, dvojkolová. Vyhodnotí ju odborná porota, na ktorej čele stojí autorizovaná krajinná architektka a členka predstavenstva ČKA Štěpánka Endrle. 

Lehota

Termín na predkladanie súťažných návrhov v 1. kole je 14.3.2025 12:00. Predpokladaný termín ukončenia krajinársko-architektonickej súťaže je v roku 2025.  

Dokumenty na stiahnutie:

Areál hier Radosť Štrkovec – podmienky súťaže

01 ZADANIE

02 VYHLÁSENIE

03 SÚŤAŽNÉ POMÔCKY

04 VZOROVÁ ZMLUVA

The post Areál hier Radosť pri jazere Štrkovec   appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Predmetom projektu sú stavebné práce spojené s obnovou verejnej budovy, ktoré zahŕňajú optimálnu kombináciu energetických opatrení so zámerom dosiahnutia maximálnej energetickej hospodárnosti objektu. Budova sa vplyvom realizácie projektu dostane v rámci celkovej energetickej spotreby do triedy A1 ako ultranízkoenergetická budova. Realizácia projektu umožní prostredníctvom inštalácie OZE znížiť energetickú spotrebu a náklady na výrobu tepla na vykurovanie.

V projekte sú navrhnuté aj ďalšie aktivity, ktorých účelom je zlepšenie stavebno-technického stavu objektu a predĺženie jeho životnosti, odstránenie porúch niektorých konštrukcií objektu, zaistenie vyhovujúceho vnútorného prostredia a zvýšenie hygienického štandardu priestorov budovy.

Budova slúži ako administratívne zázemie pre mestskú príspevkovú organizáciu Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB). Projekt prinesie pre MIB a jeho zriaďovateľa Hlavné mesto SR Bratislava zefektívnenie hospodárenia so zdrojmi a značnou mierou prispeje k ochrane životného prostredia v území významným znížením emisií CO2. Obnovou národných kultúrnych pamiatok projekt nemalou mierou prispeje aj k ochrane kultúrneho dedičstva regiónu.

Trvanie projektu: 07/2025 – 03/2026
Celkový rozpočet: 655 272,59 €
Financovanie zo strany EÚ: 262 109,04 €

Dokumenty na stiahnutie:

Udržiavacie práce objektov na Ventúrskej c 22 a Sedlárskej c 4

Udržiavacie práce objektov na Ventúrskej c 22 a Sedlárskej c 4_2

The post Udržiavacie práce objektov na Ventúrskej č. 22 a Sedlárskej č. 4 appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Na atraktívnej a intenzívne využívanej lokalite Partizánskej lúky dlho chýbal bezbariérový vstup do tejto časti lesoparku.

Vstupy na Partizánsku lúku boli pre kočík či vozíčkara príliš strmé, a v upršané dni aj šmykľavé. Spolu s nerovným podkladom nespĺňali kritériá pre bezpečný prechod. Návštevníci, ktorí nemohli ísť po schodoch museli ísť na Partizánsku lúku obchádzkou cez Klepáč, alebo zdola cez Kysuckú ulicu.

Naším cieľom pri vytvorení lávky bolo čo najviac spríjemniť a uľahčiť pobyt v lesoparku všetkým skupinám návštevníkov. Bezbariérová lávka vedie od parkoviska pod Červeným mostom pomedzi stromy ponad Vydricu a ústi na Partizánsku lúku. Poskytuje bezpečný prechod, a zároveň možnosť pokochať sa prírodou z inej perspektívy. Navyše je vyrobená z trvácneho materiálu, bude tak odolná voči poveternostným vplyvom a nenáročná na údržbu.

Bezbariérová lávka je súčasťou Programu obnovy verejných priestorov Bratislavy – Živé miesta.

Projekt je realizovaný v spolupráci s hlavným mestom, Mestskými lesmi v Bratislave a architektonickým ateliérom plusminusarchitects.

The post Lávka na Partizánskej lúke appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Zimný prístav by mal byť dostupnou a pevnou súčasťou centra a mal by sa postupne transformovať na novú štvrť s bývaním, službami a pobrežnou promenádou. Konečne by sa tak prepojila časť centra mesta po rieke aj na súši.  

Výnimočnosť lokality Zimného prístavu je daná jeho industriálnym charakterom, kontaktom s riekou a radou pamiatok – nájdeme tu prečerpávaciu stanicu, Dom lodníkov, historickú lodnú dielňu, lodný výťah aj najstaršiu zachovanú loď na Slovensku – rekonštruovaný remorkér Šturec. Samozrejmosťou sú zaujímavé technické objekty – lodné žeriavy.   

Nová štvrť sa bude rozvíjať na historických základoch a cieľom koncepcie/ vízie, ktorú pripravil MIB, je zladiť súčasné a budúce funkcie Zimného prístavu. 

Ako prebieha príprava koncepcie?  

Celý proces, ktorý zastrešuje MIB v spolupráci s útvarom hlavného architekta mesta, trval asi 13 mesiacov. Jeho súčasťou boli prieskumy a rozbory v území, príprava základných podkladov a dátových analýz, konzultácie s kľúčovými aktérmi v území, ako aj odborníkmi v oblasti architektúry, urbanizmu, územného plánovania, protipovodňových opatrení a ďalších relevantných disciplín.  

Odborným garantom projektu je známy urbanista a architekt, rodený Bratislavčan Peter Gero, spolutvorca hamburskej prístavnej štvrte HafenCity.  

Transformácia na novú štvrť podľa neho so sebou nesie viacero výziev, s ktorými sa stretli aj iné prístavné mestá, ako sú Hamburg, Kodaň alebo Amsterdam. Ide o protipovodňovú problematiku, otázky premeny verejných priestranstiev, zelene a mobility. Veľkou výzvou je preklenutie bariér, ako sú železnica, radiály a rieka. Dunaj má zároveň potenciál, z ktorého budeme pri tvorbe koncepcie a prípravy novej štvrte čerpať. 

Metropolitný inštitút spolu s garantom viedli rozhovory s relevantnými stakeholdermi v území, ktorých bolo potrebné zapojiť do diskusie a spolupráce na budúcej premene tejto lokality.  

Čo je cieľom tvorby koncepcie?  

Metropolitný inštitút mal za úlohu vytvoriť víziu lokality, ktorá bude nielen kvalitne vypracovaná, ale aj prijatá kľúčovými aktérmi, odborníkmi a príslušnými inštitúciami. Počas tvorby vízie presne stanovíme princípy, ktoré budú určovať smer budúceho rozvoja tejto štvrte. Medzi ne patria kompaktnosť, dostupnosť, kvalitné verejné priestory a zeleň, dôraz na peší pohyb a výnimočný charakter lokality. 

Veľkým prínosom projektu je prepojenie jednotlivých častí mesta na brehu aj na rieke, čo otvára príležitosť obnoviť napríklad funkciu propelera – osobnú riečnu dopravu integrovanú do systému MHD mesta.  

Celý prístav má približne kilometrovú dĺžku a pobrežná promenáda má tak potenciál stať sa jednou z hlavných atrakcií pre návštevníkov, ale aj obyvateľov Bratislavy. 

Výsledná koncepcia rozvoja Zimného prístavu z dielne MIB je vypracovaná v dvoch variantoch, z ktorých jeden bude základom pre štúdiu uskutočniteľnosti, návrh zmien a doplnkov územného plánu a následnú medzinárodnú urbanistickú súťaž. 

Celý proces potrvá niekoľko rokov. Výsledkom má byť kvalitná štvrť pre obyvateľstvo aj návštevníkov Bratislavy, ktorá prinesie nový kontakt s Dunajom, nové pešie trasy a pohľady na mesto.  

Nepríde Bratislava o funkciu prístavu? 

Tradícia prístavu má v Bratislave dlhú históriu. Tranzit po Dunaji zachytávajú písomné pramene už v roku 903 – 905. Zimný prístav, ako najstaršia časť nákladného prístavu a s ním aj nová priemyselná štvrť začali vznikať v roku 1897. Zimný prístav od začiatku tvorili dva bazény, v ktorých voda nezamŕzala, preto slúžili ako zimovisko lodí. 

Využitie prístavu postupne začalo upadať, dnes je na úrovni 20 až 25 % celkovej kapacity, čo predstavuje 2 milióny ton nákladu ročne. Vzhľadom na technické obmedzenia už Zimný prístav nie je postačujúci, preto je zámerom presunúť prekladisko materiálu a nákladu do novšej časti prístavu zvanej Pálenisko, ktorú čaká modernizácia. Po revitalizácii sa predpokladá zvýšenie dopravnej kapacity nákladného prístavu na 35 až 45 %.   

Zimný prístav by sa mal postupne zmeniť na osobný lodný prístav, pretože dnešný osobný prístav v Starom Meste už kapacitne nestačí. V Zimnom prístave sa preto ráta s vybudovaním nového terminálu osobnej lodnej dopravy, maríny pre menšie lode, ako aj vytvorením centra vodných športov a športovej plavby. V lokalite je priestor aj pre Múzeum lodnej dopravy, o ktorom sa už v Bratislave hovorí dlhšie.  

Dunaj má obrovský potenciál a transformácia prístavu pomôže využiť tento potenciál naplno.  
 
Bratislava bude naďalej dôležitou lodnou zastávkou na mape a zároveň vytvorí pre svojich obyvateľov a obyvateľky, turistov a turistky nové atraktívne verejné priestory po vzore iných európskych miest. Hlavné mesto Slovenska sa tak zaradí medzi mestá ako Hamburg, Kodaň, Amsterdam či Londýn. 

The post Vízia rozvoja územia Zimný prístav appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Lokalita Mlynských nív je jednou z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich častí Bratislavy. Kým najväčší stavebný boom je viditeľný v západnej časti územia, mesto v spolupráci s Metropolitným inštitútom Bratislavy navrhuje novú mestskú štvrť vo východnej časti. Územie s rozlohou 138 hektárov je vymedzené Košickou ulicou, Prievozskou ulicou, Hraničnou a Prístavnou ulicou.

Nová štvrť na Mlynských nivách vznikne premenou továrenských komplexov a výrobných areálov, ktoré tu fungovali do 90. rokov a od tohto obdobia postupne zanikli. Aktuálne sa v území nachádza niekoľko administratívnych a bytových komplexov, ktoré však navzájom nesúvisia. Z celkového počtu plôch je až 80% disponibilných pre novú zástavbu.

Transformáciou málo využívaného územia vo vnútri mesta sa Bratislava priblíži k vízii kompaktného mesta. Ide o jeden z cieľov, ku ktorému sa mesto zaviazalo v strategickom dokumente Bratislava 2030.

Moderná štvrť 21. storočia

To, ako nová štvrť bude vyzerať, definuje urbanistická štúdia, ktorú pripravila Sekcia územného plánovania MIB v spolupráci s magistrátom, mestskou časťou a jednotlivými developermi zapojenými do projektu. Podľa štúdie sa má územie transformovať podľa princípu 15-minútového mesta, v ktorom majú obyvatelia v pešej dostupnosti všetko potrebné.

Pozvoľnú zástavbu nahradí blokové usporiadanie. Doplnením o atraktívne živé ulice a verejné priestranstvá ako napríklad parky vznikne harmonický a funkčný celok.

Nová štvrť pritom nebude len sídliskom s funkciou bývania. Pribudne tu aj potrebná rôzna občianska vybavenosť – obchody, materské a základné školy, ihriská a zariadenia zdravotníctva, sociálnych služieb a kultúry.

Celým územím bude prechádzať nová trať električky, ktorá sa má stať hlavnou formou dopravy v novej štvrti. Pozdĺž novej trate vznikne moderný mestský bulvár, kde bude mať prioritu peší pohyb a cyklistická doprava. Individuálna automobilová doprava bude prioritne vedená po obvode novej štvrte, vo vnútri budú autá jazdiť minimálne.

V novej štvrti nesmie chýbať zeleň, ktorá pomôže urobiť z lokality príjemné miesto a zlepší jej klimatickú odolnosť. Menšie lokálne parky sa budú nachádzať od obydlí do 200 metrov, veľký park do 600 metrov. Celková plocha určená pre zeleň predstavuje 11,4 ha.

Výsledkom má byť štvrť 21. storočia, ktorá ponúkne obyvateľom funkciu bývania, oddychu ale aj občianskej vybavenosti. Pôjde o príjemné mestské prostredie krátkych vzdialeností, kde chodec bude na prvom mieste.

40% územia bude tvoriť verejný priestor vrátane parkov.

800 metrov aktívneho parteru pomôže vytvoriť živé ulice.

Do novej štvrte prinesieme 1,5 kilometra novej električkovej trate s 3 zástavkami.

Parky v novej štvrti budú na dosah ruky.

Ulice orientované na zmiešaný spôsob dopravy.

Aké prínosy ešte nová štvrť ponúkne

• ulice s dostatočne širokými, priamymi, bezpečnými a bezbarierovými pešími trasami
• materské školy v dochádzkových vzdialenostiach približne 400 metrov od bydliska, základná škola dostupná do 600-800 metrov od bydliska
• zhodnotenie nevyužitých území vo vnútri mesta
• nahradenie náletovej zelene za kvalitnú a odolnú zeleň
• rozšírenie koľajovej dopravy mesta s potenciálom pre ďalšie predĺženie do Vrakune
• rozšírenie siete cyklotrás mesta

Spojenie verejného a súkromného záujmu

Keďže územie v minulosti neslúžilo na bývanie, Územný plán mesta neumožňoval v lokalite výstavbu bytov. Podkladom pre zmeny a doplnky územného plánu, ktoré povolia výstavbu obytných budov, sa stala Mestská urbanistická štúdia zóny Mlynské nivy.

Zmena Územného plánu formou zmien a doplnkov prinesie zásadné zhodnotenie pozemkov v lokalite, v ktorej už teraz prebieha výstavba. Aby ďalšie stavebné aktivity v území naplnili víziu o modernej mestskej štvrti, bola potrebná koordinovaná intervencia zo strany hlavného mesta vo forme urbanistickej štúdie. Tá vyhodnotila potenciál a limity územia a navrhla také pravidlá rozvoja tejto lokality, aby sa z nej stala moderná mestská štvrť pre všetkých.

Včasným plánovaním a dohodou s vlastníkmi pozemkov mesto zabezpečilo, aby v lokalite nepribudli len komerčne zaujímavé funkcie, ale aj také, ktoré podstatne zvýšia kvalitu života obyvateľov. Pôjde napríklad o parky a občiansku vybavenosť ako školy či zdravotno-sociálne služby. Spoluprácou s developermi mesto navyše vytvorí podmienky pre rýchlejšiu výstavbu bytov, ktoré v Bratislave chýbajú.

Nová štvrť na Mlynských nivách tak bude výsledkom spojenia strategického plánovania, verejného záujmu a zladenia záujmov zapojených aktérov.

Dokumenty na stiahnutie:

Nova štvrť Mlynské nivy – princípy rozvoja

The post Nová štvrť na Mlynských Nivách appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Ústav pamäti národa (ÚPN) je jednou z najmladších inštitúcií na Slovensku – vznikol v roku 2002. Odborná inštitúcia, ktorá slúži ľuďom, v súčasnosti sídli v prenajatých priestoroch na rôznych adresách. Nemá tak vhodné sídlo s príjemnými reprezentatívnymi priestormi pre verejnosť.

V areáli nachádzajúcom sa na križovatke ulíc Krížna a Karadžičova má preto vzniknúť nové sídlo organizácie, v ktorom nájdu priestor kancelárie pre zamestnancov, archív, knižnica s bádateľnou ale aj múzeum.

Keďže budovy a aj samotný priestor okolo nich je v nevyhovujúcom stave, ÚPN v máji 2023 vyhlásil súťaž na revitalizáciu areálu. Cieľom jednokolovej architektonickej súťaže návrhov bolo priniesť riešenie, ktoré z doteraz nevyužívaných budov na štátnych pozemkoch urobí vhodné sídlo Ústavu aj s verejnými priestormi pre návštevníkov.

Úlohou MIB v spolupráci so spoločnosťou QCM bolo kompletné zastrešenie súťažných podmienok a zadania súťaže. Po prípravných krokoch pred súťažou na Najvyšší súd SR v roku 2022 išlo o druhú verejnú zákazku pre MIB.

Víťazom architektonickej súťaže sa stalo architektonické štúdio zerozero. Podľa odbornej poroty návrh ateliéru najlepšie spĺňa preferované riešenie zadávateľa. Do átria hlavnej budovy architekti navrhli doplniť vstavbu, v ktorej nájdu miesto archív a knižnica. Takto navrhnutá kompaktná hmota podľa poroty “signifikantne prezentuje status inštitúcie, zároveň vhodne reaguje a dopĺňa existujúci funkcionalistický objekt”.

Ďalšie požiadavky, ktoré mala súťaž vyriešiť:

• Vhodnou mierou kultivovať areál a vytvoriť priestory pre verejnosť a oddychovú zónu pre zamestnancov a obyvateľov okolia
• Zohľadniť opatrenia znižujúce produkciu skleníkových plynov a opatrenia na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Súťažiaci by mali navrhnúť riešenia s nízkou uhlíkovou stopou, zamerané na šetrenie vodou či na zadržiavanie a vsakovanie dažďovej vody v území za pomoci prvkov zelenej infraštruktúry, prvkov technického charakteru a znižovanie podielu nepriepustných povrchov na teréne
• Zachovať zeleň v čo najväčšej možnej miere
• Prihliadať na záujem vystavovať v areáli exponáty múzea ako napríklad busty
• Uvažovať nad vjazdom pre motorové vozidlá z Metodovej ulice a vyriešiť statickú dopravu
• Uvažovať o otvorení areálu do okolia a jeho integrácii do verejného priestoru
• Rozšíriť priestory administratívnej budovy formou vstavby, dostavbou alebo kombináciou oboch, avšak nie prístavbou alebo novým samostatným objektom
• V pavilóne Ludwigovho paláca vytvoriť priestory, ktoré bude možné využiť na výstavné účely, ako kaviareň a služobný byt

Nevyužívané budovy a verejný priestor

Súčasťou areálu s rozlohou 7 684 metrov štvorcových, ktorý bol predmetom súťaže, je administratívna budova a hospodárska budova, niekdajší pavilón Ludwigovho paláca. Administratívna budova z 30. rokov 20. storočia bola postavená ako vojenská väznica, v 90. rokoch sa zmenil účel využitia budovy na administratívu. Okolo roku 2000 sa uskutočnila čiastočná rekonštrukcia interiérov, približne v roku 2009 došlo k ukončeniu používania. Odvtedy je budova prázdna a chátra.

Hospodárska budova, pavilón Ludwigovho paláca, bol pôvodne súčasťou rozľahlého jednopodlažného mestského paláca v nerenesančnom štýle, ktorý dal postaviť Johan Ludwig. S palácom ho spájala kamenná terasa s dvojitou kamennou kolonádou a drevenou pergolou. Rok výstavby je podľa historických prameňov rok 1880, autor projektu paláca nie je známy.

Koncom 2. svetovej vojny bol palác aj so susedným mlynom zbombardovaný. Z areálu sa zachovalo len silo postavené v rokoch 1936-1937 na dnešnej Metodovej ulici. Z paláca ostal stáť len pavilón a časť terasy. V roku 1958 bol pavilón stavebne upravený a po havárii strechy, v roku 2000, bola v časti objektu pôvodná plochá strecha prestavaná na šikmú. Pravdepodobne okolo roku 2010 bol objekt v interiéri renovovaný do súčasného stavu. Hospodárska budova je v súčasnosti taktiež nevyužívaná, zo stavebno-technického hľadiska je v primeranom stave.

Využitie chýba aj verejnému priestoru v okolí budov. Spevnené plochy v areáli sú v zlom vstave. V areáli sa nachádza množstvo listnatých stromov, ktorých stav je perspektívny. Zadanie súťaže požadovalo zachovať zeleň v čo najväčšej miere.

The post Areál pre Ústav pamäti národa appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Voľný priestor v budove Zimného štadióna Ondreja Nepelu sa zmenil na centrálne zákaznícke centrum klientov Bratislavského parkovacieho asistenta PAAS, ktorý zabezpečuje prevádzku regulovaného parkovania v meste. 

Metropolitný inštitút Bratislavy v spolupráci s architektkami Tatianou Kuva a Kristínou Tomanovou pripravil návrh interiéru kancelárie, v ktorej obyvatelia mesta môžu vybaviť široké spektrum záležitostí spojených s parkovaním v regulovaných zónach. Architektky navrhli moderne pôsobiaci priestor orientovaný na klientov centra. 

Na ploche s rozlohou približne 100 m2 sa nachádzajú dve zóny – do prednej časti majú prístup klienti, zadná časť slúži ako technicko-obslužné zázemie pre zamestnancov. Klientsku zónu tvorí trojica veľkých pracovných stolov rozdelených na dve pracovné miesta. Nechýba ani miesto na čakanie a detský kútik. Dominantou je deliaca stena s policami a úložným priestorom vo farbách PAAS. Architektky pretavili identitu spoločnosti aj do obkladov stien, ktoré sú z pozinkovaného plechu s efektom snehovej vločky, čo zabezpečuje mierny odraz denného svetla smerom do priestoru. Tento prvok pomáha vytvoriť dojem, že sa návštevník nachádza v prevádzke spojenej s parkovaním. K technickému charakteru prispieva aj otvorený strop s odhalenými rozvodmi techniky. 

Zázemie pre zamestnancov tvorí kuchynka, šatňa, sklad, toaleta a malá zasadačka. Keďže zázemie nemá prístup k prirodzenému svetlu, hornú časť deliacej steny tvorí priesvitný materiál, cez ktorý sa svetlo dostáva do zadných priestorov. 

Tento projekt je spoločným projektom Metropolitného inštitútu Bratislavy, hlavného mesta a mestskej organizácie Mestský parkovací systém. 

The post Klientske centrum PAAS appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Pri príležitosti spustenia projektu Mesto pre deti mestské organizácie otvorili svoje brány a všetkým žiakom bratislavských základných škôl umožnili bezplatný vstup. Spoločne so svojou triedou mohli žiačky a žiaci navštíviť bratislavskú ZOO, vozovňu dopravného podniku alebo mestskú galériu či múzeum. Cieľom podujatia bolo zvýšiť záujem detí o svoje mesto, podnietiť ich k väčšej angažovanosti a zodpovednosti, zlepšiť sociálne začleňovanie detí iných národností.

The post Týždeň pre deti appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.

Po vzore Obchodnej ulice, nová policajná stanica vznikla aj na Stavbárskej ulici vo Vrakuni, v obytnom dome Pentagon. MIB pripravil návrh ako toto miesto efektívne využiť, aby bolo otvoreným a bezpečným priestorom. Nové pracovisko má okrem zázemia pre mestskú políciu slúžiť aj ako zázemie pre sociálnych pracovníkov a zároveň aj ako klientske centrum.

Mesto Bratislava odkúpilo v obytnom dome Pentagon bývalé priestory pohostinstva a zriadilo tu novú policajnú stanicu. Stálou prítomnosťou mestských policajtov mieni zvýšiť bezpečnosť v lokalite, ktorá má dlhodobé problémy s drogovo závislými ľuďmi a drogovými dílermi. Na stanici sa nachádza miesto prvého kontaktu a v prípade potreby môže polícia okamžite zasiahnuť. 

Metropolitný inštitút Bratislavy vypracoval návrh dispozície a dizajnu interiéru policajnej stanice, ktorý sa opiera o návrh policajnej stanice na Obchodnej ulici. Ten taktiež pripravil Metropolitný inštitút Bratislavy v roku 2019.  

Stanica je zložená z troch hlavných miestností. Prvá miestnosť, pri vstupe z átria s parkom, slúži ako klientske centrum. Ďalšie dve miestnosti slúžia ako zasadačka a denná miestnosť pre zamestnancov. Prevádzka zamestnancom mestskej polície poskytuje všetku technickú podporu, dostupnosť aj bezpečnosť.  

Tento projekt je spoločným projektom Metropolitného inštitútu Bratislavy, hlavného mesta, mestskej časti Bratislava-Vrakuňa a Mestskej polície Bratislava. 

The post Policajná stanica v Pentagone appeared first on Metropolitný inštitút Bratislavy.